Zachránia Slovensko futbaloví chuligáni? Poddajnosť je prekliatím väčšiny Slovákov!

Od nového roka sa bude na Slovensku zarábať o niečo viac. Vláda pod vedením Róberta Fica je údajne pripravená zvýšiť minimálnu mzdu na takmer 400 eur v hrubom.

O nízkej životnej úrovni  a chudobe väčšiny Slovákov vie už asi každý. Aj keď podľa najnovších údajov  Štatistického úradu SR, priemerná mesačná mzda v uplynulom roku (2013) vzrástla na úroveň 835 eur,  pri porovnaní s priemernými platmi na západe sme stále totálni chudáci.  Slováci tak musia naďalej pracovať viac ako tri mesiace, aby zarobili toľko, čo väčšina z priemerných Európanov na západe za jeden mesiac. Zároveň si tiež priznajme, že väčšina  z pracujúcich Slovákov sumu predstavujúcu takzvanú priemernú mzdu zväčša na svojej výplatnej páske ešte nikdy nevidela. Popritom nezabúdajme, že mnohí z dôchodcov ktorí celý život poctivo pracovali sú na tom ešte horšie. Priemerná výška starobného dôchodku podľa dostupných informácií Sociálnej poisťovne v súčasnosti nedosahuje ani 400 eur.

V tejto súvislosti je podobne zaujímavé sledovať najnovšie štatistické údaje ohľadom produktivity práce podľa ktorých, slovenská ekonomika dnes dosahuje historické rekordy. Nárast produktivity bol u nás takmer najvyšší v Európskej únii.  Napriek tomu, že rast produktivity práce je na Slovensku dlhodobo vyšší než v ostatných európskych štátoch, v  raste reálnych platov výrazne zaostávame.

Slováci najproduktívnejší otroci?  

Myslím si, že práve tu sa nám odkrýva  jedená z najhorších slovenských vlastností a to priveľká umiernenosť a skromnosť, mnohokrát hraničiaca až so sprostosťou.  Na rozdiel od Róberta Fica, ktorý evidentnú ovčiu povahu ľudí vykresluje ako pozitívum, osobne považujem umiernenosť Slovákov za veľmi nebezpečnú vlastnosť. Presne tak, ako má väčšina z nás obavu porušovať zákony a spoločenské pravidlá, mali by sa konečne aj politici obávať národného hnevu. Pre lepšiu budúcnosť a záchranu slovenského národa je najvyšší čas prebudiť národnú hrdosť a pragmatický radikalizmus. História ľudstva nám opakovane ukázala, že lepší svet tvorili práve  odvážni ľudia,  ochotní  ísť aj za cenu obety do priameho konfliktu s verejne tolerovanou nespravodlivosťou.

Priamym dôkazom až hlúpej umiernenosti a skromnosti Slovákov sú napríklad vyjadrenia Róberta Fica, ktorý v rozhovore pre agentúru SITA ( 17. 02. 2012)  uviedol, že za najväčšiu prednosť Slovenska považuje:
„Miernu povaha ľudí, ktorí žijú na Slovensku z hľadiska sociálnej výdrže. Nechceli mi veriť kolegovia, premiéri a premiérky, keď som chodil na európsku radu, že na Slovensku je bežný dôchodok 280 €. Nechceli mi veriť, že vo firme človek zarába 450 €. Povedali mi, že to je nemožné z takého niečoho vyžiť. Práve schopnosť ľudí žiť z nízkych príjmov, postarať sa o svoje rodiny aj za cenu, že títo ľudia robia často v dvoch, troch zamestnaniach, to je prednosť Slovenska. Sme podstatne životaschopnejší ako sú Francúzi, Španieli, Portugalci. Máme pred nimi náskok. Keby takáto situácia padla Španielom, že majú žiť z 300 alebo 400 €, tak asi zapália krajinu, ale naši ľudia žijú a idú ďalej. Toto je naša prednosť. A preto aj keď prídu ťažké časy, tak podstatne jednoduchšie ťažké časy prežijú krajiny ako je Slovensko.“

Pred hlúposťou, naivitou a zbabelosťou nás pritom už v minulosti varoval kňaz, básnik, prozaik, dramatik, novinár a historik - Jonáš Záborský (* 1812 — † 1876) :

„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí?

Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí!

Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie,

a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede.

Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu,

a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zaviažu.

Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady?

Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

(SLOVENSKÉ NÁRODNÉ NOVINY, 20. 10. 2012)

Video:  Pochod radikálov v Trnave

Pravda býva občas krutá, no nie nadarmo sa hovorí, že každý národ má takú vládu, akú si zaslúži.

Použiteľných a odvážnych Slovákov ochotných prejsť k priamym nátlakovým akciám proti systému je dnes bohužiaľ veľmi málo. Posledné pozostatky  slovenskej bojovnosti  a radikalizmu zväčša nájdeme už len medzi nacionalistami, niektorými ľavicovými aktivistami, alebo na futbalových štadiónoch medzi chuligánmi. Je však otázne, ktorí zo slovenských radikálov v budúcnosti dokážu s rozumom nasmerovať svoju odvahu a hnev proti skorumpovaným politikom, aby tak prispeli  k radikálnej politickej zmene.

Na reálne zvýšenie životnej úrovne nášho národa potrebujeme, aby Slovensko nebolo prevažne budované len ako zdroj lacnej pracovnej sily. Bez zdravej a kúpyschopnej strednej vrstvy tvoriacej väčšinu spoločnosti je takmer nemožné, aby Slovensko naštartovalo ekonomický rast založený aj na vlastnej vnútornej spotrebe tovarov a služieb, podobne ako je tomu dnes napríklad v Rakúsku.
Pracujúci chudák s nízkym platom si len ťažko dovolí ísť niekde na dovolenku, alebo kúpiť kvalitné slovenské potraviny. 

Pozitívne sa o radikalizme vyjadril aj úspešný kubánsky revolucionár Fidel Castro: „Keď, nie ste radikál, neurobíte nič, organizujete stranu, robíte kopu vecí a nič sa nedeje. Ale keď ste radikál, ja som rozmýšľal o tom, že treba urobiť štátny prevrat...“ (Ramonet, 2007, s. 243)

Použité zdroje:

http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/813546-to-co-priemerny-europan-zarobi-za-mesiac-slovakovi-trva-tri/

http://www.webnoviny.sk/volby-2012/fico-najvacsou-prednostou-slovenska/465011-clanok.html?from=suggested_articles

http://ekonomika.sme.sk/c/6185676/slovensko-ma-vo-v4-najvyssiu-produktivitu-prace.html

http://www.socpoist.sk/646/1614s

http://ekonomika.sme.sk/c/7241969/minimalna-mzda-ma-rekordne-vzrast.html