pondelok 6. októbra 2014

Zvíťazí v Púchove najlepší manipulátor?

Už čoskoro sa po celom Slovensku uskutočnia voľby do orgánov samosprávy obcí. V meste Púchov si budú voliči vyberať z pomedzi troch kandidátov: Marián Michalec, Pavol Crkoň a Rastislav Henek. S ohľadom na schopnosť využívať mestské média (Púchovská televízia, Púchovské listy)  je zrejme, že v Púchove je najväčším favoritom nadchádzajúcich komunálnych volieb úradujúci primátor Marián Michalec.

michalec-crkon-henek












Podľa inštitútu INEKO malo mesto Žilina ku koncu roka 2013 najvyšší dlh z pomedzi 50 najväčších slovenských miest, pričom druhým najväčším dlžníkom je Púchov. 

Nezabúdajme ale, že väčšinu z občanov vysoká zadĺženosť, ani zlé hospodárenie s verejnými financiami pri voľbách nezaujímajú. Dôkazom toho sú najmä volebné úspechy najrôznejších politických špekulantov, ktorí opakovane po roku 1989 ovládajú Slovensko. Správne morálne, ani odborné predpoklady jednotlivých kandidátov nie sú pre voličov dôležité. Pre slovenského občana je dôležité, aby sa budovalo, nezaujíma ho ale zakoľko.
Z hľadiska politickému úspechu je potrebné uplatňovať  vhodné manipulačné metódy a politickú propagandu. Samozrejme, nič nie je zadarmo. 

Napriek článku l. 31  Ústavy SR, podľa ktorého: „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“, v politickej súťaži na Slovensku sú dnes evidentne zvýhodňovaní kandidáti, ktorí už zastávajú niektorú z verejných funkcii.  Obratne si totiž dokážu zabezpečiť reklamu z verejných zdrojov bez toho, aby si to priemerne inteligentní voliči vôbec uvedomili. Na získanie voličských sympatii im mnohokrát stačí, aby sa tvárili sociálne, občas sa zviditeľnili na nejakej verejnej akcii, alebo pre občanov zorganizujú  nejakú zábavnú aktivitu v duchu hesla "Chlieb a hry". Samozrejme všetko pod priamym dohľadom médií financovaných zväčša z verejných zdrojov, ktoré zároveň kontrolujú a ovládajú.

Najme v súčasnej dobe masovokomunikačných prostriedkov vzniká pre politikov úžasný priestor na ovplyvňovanie voličského správania.

Úspešný kandidát a manipulátor na púchovského primátora by preto mal spĺňať nasledujúce podmienky:

1. Ovládať miestny mediálny priestor
Miestne noviny a televízia musia byť plne pod kontrolou politického manipulátora. Takýto stav mu umožňuje, aby sa v prípade potreby vždy vykresľoval ako neomylný, spravodlivý a morálny panovník ktorý sa stará o blaho občanov.   Dôležitú funkciu tiež média plnia pri skresľovaní, alebo zamlčovaní nepohodlných informácií, niekedy aj pri očierňovaní politických protivníkov. 

2. Zneužívať naivitu dôchodcov
Vďačným objektom sú najmä starší voliči, respektíve dôchodcovia. Predstieraný (falošný) záujem zo strany verejných funkcionárov úplne stačí, aby starší človek uveril volebným sľubom politického manipulátora. Popritom nezabúdajme, že práve penzisti sú s ohľadom na dostatok voľného času najdisciplinovanejší voliči. Politické divadlo je najlepšie uskutočňovať vo vhodný dátum (napr. počas dňa dôchodcov), alebo pri vhodnej príležitosti priamo v domove dôchodcov. Na záver je vhodné manipuláciu zakončiť odovzdaním nízkonákladových darčekov zaplatených z verejných zdrojov a podaním ruky.

3. Dať ľuďom zábavu
Ako verejne činná osoba je samozrejme dôležité, aby sa úspešný manipulátor sústredil aj na ďalšie vekové kategórie obyvateľstva. Preto by  nemal zabúdať na pravidelné usporiadanie rôznych kultúrnych podujatí,  počas ktorých využije každú príležitosť na spopularizovanie vlastnej osoby a svojich prisluhovačov. Uvedené aktivity možno tiež chápať ako určitú formu politického divadla s cieľom vryť sa do mysle budúcich voličov v pozitívnom svetle.

4. Ovládnuť mestské zastupiteľstvo
 Z väčšiny členom mestského zastupiteľstva si vytvoriť poslušných vykonávačov vlastných plánov. Na oplátku je vhodné im ponúknuť niektoré z verejných zdrojov platené funkcie.

Cieľom môjho článku nebolo nikoho urážať. Chcel som len upozorniť na nespravodlivú a nedemokratickú politickú súťaž.

Pokiaľ si nespokojný s fungovaním mesta Púchov, pridaj sa do našej skupiny na facebookuhttps://www.facebook.com/events/814532928588124/?fref=ts

Fotografia používateľa Marián Mišún.


utorok 24. júna 2014

Zachránia Slovensko futbaloví chuligáni? Poddajnosť je prekliatím väčšiny Slovákov!

Od nového roka sa bude na Slovensku zarábať o niečo viac. Vláda pod vedením Róberta Fica je údajne pripravená zvýšiť minimálnu mzdu na takmer 400 eur v hrubom.

O nízkej životnej úrovni  a chudobe väčšiny Slovákov vie už asi každý. Aj keď podľa najnovších údajov  Štatistického úradu SR, priemerná mesačná mzda v uplynulom roku (2013) vzrástla na úroveň 835 eur,  pri porovnaní s priemernými platmi na západe sme stále totálni chudáci.  Slováci tak musia naďalej pracovať viac ako tri mesiace, aby zarobili toľko, čo väčšina z priemerných Európanov na západe za jeden mesiac. Zároveň si tiež priznajme, že väčšina  z pracujúcich Slovákov sumu predstavujúcu takzvanú priemernú mzdu zväčša na svojej výplatnej páske ešte nikdy nevidela. Popritom nezabúdajme, že mnohí z dôchodcov ktorí celý život poctivo pracovali sú na tom ešte horšie. Priemerná výška starobného dôchodku podľa dostupných informácií Sociálnej poisťovne v súčasnosti nedosahuje ani 400 eur.


V tejto súvislosti je podobne zaujímavé sledovať najnovšie štatistické údaje ohľadom produktivity práce podľa ktorých, slovenská ekonomika dnes dosahuje historické rekordy. Nárast produktivity bol u nás takmer najvyšší v Európskej únii.  Napriek tomu, že rast produktivity práce je na Slovensku dlhodobo vyšší než v ostatných európskych štátoch, v  raste reálnych platov výrazne zaostávame.

Slováci najproduktívnejší otroci?  
Myslím si, že práve tu sa nám odkrýva  jedená z najhorších slovenských vlastností a to priveľká umiernenosť a skromnosť, mnohokrát hraničiaca až so sprostosťou.  Na rozdiel od Róberta Fica, ktorý evidentnú ovčiu povahu ľudí vykresluje ako pozitívum, osobne považujem umiernenosť Slovákov za veľmi nebezpečnú vlastnosť. Presne tak, ako má väčšina z nás obavu porušovať zákony a spoločenské pravidlá, mali by sa konečne aj politici obávať národného hnevu. Pre lepšiu budúcnosť a záchranu slovenského národa je najvyšší čas prebudiť národnú hrdosť a pragmatický radikalizmus. História ľudstva nám opakovane ukázala, že lepší svet tvorili práve  odvážni ľudia,  ochotní  ísť aj za cenu obety do priameho konfliktu s verejne tolerovanou nespravodlivosťou.

Priamym dôkazom až hlúpej umiernenosti a skromnosti Slovákov sú napríklad vyjadrenia Róberta Fica, ktorý v rozhovore pre agentúru SITA ( 17. 02. 2012)  uviedol, že za najväčšiu prednosť Slovenska považuje:
„Miernu povaha ľudí, ktorí žijú na Slovensku z hľadiska sociálnej výdrže. Nechceli mi veriť kolegovia, premiéri a premiérky, keď som chodil na európsku radu, že na Slovensku je bežný dôchodok 280 €. Nechceli mi veriť, že vo firme človek zarába 450 €. Povedali mi, že to je nemožné z takého niečoho vyžiť. Práve schopnosť ľudí žiť z nízkych príjmov, postarať sa o svoje rodiny aj za cenu, že títo ľudia robia často v dvoch, troch zamestnaniach, to je prednosť Slovenska. Sme podstatne životaschopnejší ako sú Francúzi, Španieli, Portugalci. Máme pred nimi náskok. Keby takáto situácia padla Španielom, že majú žiť z 300 alebo 400 €, tak asi zapália krajinu, ale naši ľudia žijú a idú ďalej. Toto je naša prednosť. A preto aj keď prídu ťažké časy, tak podstatne jednoduchšie ťažké časy prežijú krajiny ako je Slovensko.“

Pred hlúposťou, naivitou a zbabelosťou nás pritom už v minulosti varoval kňaz, básnik, prozaik, dramatik, novinár a historik - Jonáš Záborský (* 1812 — † 1876) :
„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí?
Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí!
Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie,
a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede.
Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu,
a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zaviažu.
Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady?
Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“
(SLOVENSKÉ NÁRODNÉ NOVINY, 20. 10. 2012)


Video:  Pochod radikálov v Trnave
Pravda býva občas krutá, no nie nadarmo sa hovorí, že každý národ má takú vládu, akú si zaslúži.

Použiteľných a odvážnych Slovákov ochotných prejsť k priamym nátlakovým akciám proti systému je dnes bohužiaľ veľmi málo. Posledné pozostatky  slovenskej bojovnosti  a radikalizmu zväčša nájdeme už len medzi nacionalistami, niektorými ľavicovými aktivistami, alebo na futbalových štadiónoch medzi chuligánmi. Je však otázne, ktorí zo slovenských radikálov v budúcnosti dokážu s rozumom nasmerovať svoju odvahu a hnev proti skorumpovaným politikom, aby tak prispeli  k radikálnej politickej zmene.

Na reálne zvýšenie životnej úrovne nášho národa potrebujeme, aby Slovensko nebolo prevažne budované len ako zdroj lacnej pracovnej sily. Bez zdravej a kúpyschopnej strednej vrstvy tvoriacej väčšinu spoločnosti je takmer nemožné, aby Slovensko naštartovalo ekonomický rast založený aj na vlastnej vnútornej spotrebe tovarov a služieb, podobne ako je tomu dnes napríklad v Rakúsku.
Pracujúci chudák s nízkym platom si len ťažko dovolí ísť niekde na dovolenku, alebo kúpiť kvalitné slovenské potraviny. 

Pozitívne sa o radikalizme vyjadril aj úspešný kubánsky revolucionár Fidel Castro: „Keď, nie ste radikál, neurobíte nič, organizujete stranu, robíte kopu vecí a nič sa nedeje. Ale keď ste radikál, ja som rozmýšľal o tom, že treba urobiť štátny prevrat...“ (Ramonet, 2007, s. 243)


Použité zdroje:



štvrtok 27. marca 2014

Prečo by Slováci nemali voliť Róberta Fica?

Predvolebná kampaň sa skončila a máme tu moratórium. Už zajtra, 29. marca (sobotu) sa na Slovensku uskutoční druhé kolo prezidentských volieb. Mnohí z nás si v tejto súvislosti kladú logickú otázku: „Koho mám voliť, Kisku, alebo Fica? “. 
V prvom rade chcem zdôrazniť, že nie som podporovateľom Fica ani Kisku. Pri súčasných pomeroch ale považujem jednoznačne za dôležité oslabiť z môjho pohľadu silnejšieho nepriateľa. Neobstoja ani argumenty, že treba podporiť sociálne cítiiaceho Róberta Fica, aby sme náhodou nezvolili úžerníka.  Nezabúdajme, že práve Róbert Fico spoločne s SDKU, KDH, SNS, SMK a ďalšími štandardnými politikmi nesie zodpovednosť za súčasný katastrofálny stav Slovenska. Pokiaľ aj Kiska zarábal nemorálne, tak práve Róbert Fico mu to všetko v minulosti toleroval a umožnil. Veď Róbert Fico bol už pri moci, respektíve mal pod kontrolou políciu, sudy, úrady aj zákonodarnú moc, takže nemusel rozprávať, ale konať.
 Ako dlhodobý kritik súčasného liberálnemu kapitalizmu, zastávam názor, že volebná prehra Fica oslabí SMER. Aj keď  Kiska nebude pre Slovensko žiadna výhra, odstavíme najskôr jedného nepriateľa, aby sme mohli neskôr poraziť toho druhého. 
Rovnako sa netreba obávať ani niektorých trápnych Kiskových názorov. Súčasný prezident SR je len bezvýznamná a zbytočne dobre platená figúrka. Slovenský prezident nemá reálny podiel na moci, takže nemá čo pokaziť. Jedinou, z môjho pohľadu významnou právomocou je podávanie oficiálnej správy o stave SR. Práve tu by mohol vzniknúť problém, pokiaľ sa Fico ako predstaviteľ vládnej strany SMER- SD stane prezidentom.  Dôvodne sa možno obávať, že ako kandidát SMERU urobí všetko preto, aby sa Slováci nedozvedeli o prešľapoch ktoré SMER urobil, alebo v budúcnosti urobí. Odrazu budeme zo všetkých strán počúvať, ako všetko skvelo funguje. Každý Slovák by si mal  uvedomiť, ako dnes väčšina národa žije. Stačí sa pozrieť na reálnu životnú úroveň slovenských pracujúcich. Rovnako netreba zabúdať na to, kto nesie za súčasný stav zodpovednosť. Bohužiaľ,  práve my Slováci sme väčšinou opakovane od roku 1989 volili tých istých- klamárov a podvodníkov, ktorí nám sľubovali dvojnásobné platy, istoty, druhé Švajčiarsko, alebo iné bludy.  
Rozhovor Marián Mišún a Róbert Fico

Veľkým nebezpečenstvom v prípade Ficovho víťazstva je zároveň tzv Ovčí efekt, podľa ktorého sa ľudia dokázateľne pripájajú k určitým názorom, pretože ich údajne zastáva väčšina. Napr. v súvislosti s prieskumami verejnej mienky a prognózami, známy novinár Ilowiecki opisuje tzv. „ovčí efekt“: „Stáva sa, že mnohí spočiatku najprv nerozhodní sa pri konečnom rozhodovaní riadia výsledkami sondáže a hlasujú za toho kandidáta (stranu), ktorý získal prevahu. Tento jav sa nazýva „ovčí efekt“. Ovca totiž nasleduje stádo a stádo zasa ide za tou, ktorá sa naľakala a uteká. Preto je v niektorých štátoch zakázané zverejňovanie výslkedkou nejaký čas pred voľbami, ale obyčajne je príliš krátky a „ovčí efekt“ pretrváva.“(Ilowiecki, 2003, s. 70)
Úžasnú silu ovčieho efektu dnes predvádzajú Slováci najmä svojou neuvážene vysokou podporou Róberta Fica, ktorého politická strana SMER-SD v roku 2012 získala až 44,41% voličských hlasov. Podobne v minulosti Slováci hromadne prezliekali kabáty, keď spočiatku masovo podporovali Jozefa Tisa, neskôr komunistov, a nakoniec Vladimíra Mečiara. Práve z tohto dôvodu si netreba idealizovať inteligenciu väčšinového ľudského stáda. Popritom nezabúdajme, že Fico je priamou súčasťou tohto chorého systému.
Volebnou prehrou Róberta Fica môžeme chorý systém narušiť natoľko, aby už v najbližších voľbách postretol SMER podobný osud ako v minulosti zažilo HZDS. Našim prvoradým cieľom musí byť získať moc, pretože kto je pri moci, ten určuje pravidlá. Zároveň odstavením SMERU tiež môže vzniknúť vhodné politické vákuum a príležitosť pre nás nacionalistov.   

štvrtok 13. marca 2014

Helenu Mezenskú záhadne ohrozujú na živote!

Šokujúce? Kandidátka na post prezidenta Helena Mezenská zažila včera večer šok. Záhadný odosielateľ jej tesne pred prvým kolom prezidentských volieb poslal poštou nábojnicu. Podľa Mezenskéj vyhrážky spoločne s nábojnicou majú za cieľ ju zastrašiť od aktivít, no odvážna kandidátka napriek tomu zbrane neskladá. 






Nakoľko sa už niekoľko rokov aktívne zaujímam o manipulačné metódy, musím sa priznať, že uvedenú informáciu neberiem moc vážne.  

Veď aj samotní odborníci pôsobiaci v oblasti masmédií tvrdia, že adresátovi je dôležité podávať informácie radšej primitívnejším spôsobom, aby ich pochopil, pôsobili na jeho city a zároveň ho navádzali konať určitým smerom. Ten, kto má záujem manipulovať verejnou mienkou, by mal preto ovládať niektoré z psychologických a sociologických zákonitosti, schopných ovplyvňovať city a konanie človeka. Poskytované informácie sa musia aspoň čiastočne zhodovať s názormi a psychickými potrebami manipulovaných ľudí, v opačnom prípade propaganda ľudí nezaujme a míňa sa účinkom. „Propaganda nemôže ignorovať pozitívne alebo negatívne postoje ľudí k faktom, udalostiam, osobnostiam, situáciám a ideám. Úloha popularizovať nepopulárnu ideu býva veľmi často alebo celkom nereálna, alebo realizovateľná len s veľkým úsilím v relatívne dlhom časovom období.“ (Šerkovin, 1971, s. 39)


Uspokojovanie najprimitívnejších psychických potrieb napomáha masmédiám zvýšiť ľudskú pozornosť a ochotu zapamätať si propagované informácie. Pre napĺňanie psychických potrieb ovládanej ľudskej masy sa využívajú tie najpremyslenejšie spôsoby schopné pritiahnuť diváka: „Všetko, čo je senzačné, katastrofálne, každé nešťastie, sex, násilie, zlo, čudáctvo týkajúce sa zábavy alebo života súčasných idolov más (kreovaných médiami), známych politikov a osobností verejného života. To všetko naozaj nie je nudné a ľudí zaujíma. “(Ilowiecki, 2003, s. 38)

Nezabúdajme, že moralizovať nestačí, keď budúcu existenciu tvojho národa ohrozuje nemorálny nepriateľ. Pre konečné víťazstvo sa musia použiť všetky dostupné prostriedky záchrany, vrátane zbraní nepriateľa. Bez zaistenia budúceho prežitia bolo všetko ostatné zbytočné. Slepým moralistom nakoniec ostane iba spomínať na svoju neférovú prehru. Ten čo sa v boji s nespravodlivosťou pošpinil nemorálnosťou, by si mal dať veľký pozor, nech sa sám špinou nestane. Na pozore treba byť tiež pred prehnanou odvahou hraničiacou s hlúposťou. Nie nadarmo sa hovorí, že iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ.

Metódy boja
Keďže existuje veľké množstvo spôsobov a prevedení manipulačných techník, je takmer nemožné ich všetky vymenovať.
Medzi efektívne spôsoby manipulácie a propagandy patria:
1. Inscenovanie udalosti schopnej zaujať pozornosť masy a ovplyvniť verejnú mienku (napr. škandálom alebo hrozbou). Využíva sa zväčša tesne pred voľbami, keď verejnosť ohúri šokujúca správa mobilizujúca aj pôvodne nerozhodných voličov.
Cielene zinscenovanú udalosť nápadne pripomína prípad Vladimíra Mečiara z roku 1994, ktorý priamo počas volieb zistil, že nie je na zozname voličov. V danej veci urobil veľký mediálny výstup, ako mu opozícia zabránila uplatniť jeho voličské právo. Takto si Vladimír Mečiar priamo v deň volieb urobil obrovskú reklamu. (SME, 21. 1. 2013)
Podobná záhada sa v roku 2010 udiala v Komárne, keď niekto počas parlamentných volieb zničil pamätník Trianonu, ktorý osadila SNS. V tom čase značne medializovaná udalosť padla určite vhod upadajúcej SNS, ktorá dlhodobo trpela nízkymi volebnými preferenciami. (AKTUALITY.SK, 12. 6. 2010)
Rovnako aj v USA bol záhadne tesne pred voľbami odhalený pokus o atentát na prezidentského kandidáta Baracka Obamu. Americkí vládni agenti oznámili, že ho pripravovali dvaja rasistickí neonacisti, ktorí plánovali zavraždiť aj ďalších 88 černochov, pričom chceli 14 popraviť sťatím hlavy. Rasovo motivovaný pokus o atentát sa stal pre Obamu vďačným mobilizačným prvkom afroamerických voličov. (SME, 16. 4. 2010)
Niekedy tiež elity zvyknú zinscenované problémy, doplniť vlastnými návrhmi riešení. Je známe, že práve v krízových situáciách je verejnosť ochotná prijímať aj nepopulárne opatrenia.

2. Zámerné udávanie a oznamovanie vlastnej, prípadne konkurenčnej činnosti masmédiám a verejne známym kritikom (mediálnym autoritám). Úlohou tohto druhu manipulácie, ktorý sa dá prevádzať rôznymi spôsobmi, je zviditeľnenie (propagácia) alebo diskreditácia konkrétnych osôb a názorov. Pokiaľ máte dobrý vzťah s niektorými masmédiami, udanie môžete oznámiť aj osobne. Použiť sa dá tiež nepriama forma udania prostredníctvom druhej osoby (napr. za pomoci vlastného utajeného sympatizanta), alebo vymyslenej totožnosti telefonátom, zaslaním listu, alebo emailu. Najmä na internete (využitím blogov a sociálnych sieti) je dnes možné si podľa potreby vytvárať nami ovládaných udavačov, kritikov a nepriateľov, šíriacich požadované 104
informácie (robiac nám v skutočnosti reklamu).
Pomerne často je dnes tento spôsob zviditeľňovania využívaný tzv. celebritami, napr. keď sú záhadne prichytené a vyfotografované so svojimi novými milencami. Manipulované ľudské stádo obvykle automaticky spracuje ponúknutú informáciu ako pravdivú a vôbec sa nezamýšľa nad jej skutočným zámerom. Pravdepodobne s cieľom odpútať pozornosť voličov od ekonomických problémov štátu uvedenú metódu použi aj slovenský predseda vlády, keď bol vyfotografovaný, ako sa bozkával v aute so svojou sekretárkou.



Napriek mojim dôvodným podozreniam, že v prípade uvedenej nábojnice sa opätovne jedná len o vhodne prevedenú manipuláciu pred  prvým kolom nadchádzajúcich prezidentských volieb,  budem určite voliť netradičnú kandidátku Helenu Mezenskú, pretože je šancou na zmenu.  

Ten kto má skutočný záujem chrániť svoj národ pred zánikom, nemal by idealisticky dúfať v inteligenciu ľudskej masy. Väčšinovému ľudskému stádu stačí k spokojnosti poskytnúť chlieb, hry a sexuálne príležitosti.
V rámci svojich možnosti musíme využívať všetky dostupné prostriedky šíriace alternatívne informácie a vhodné manipulačné metódy. Kto dokáže, nech sa učí aj od vlastných nepriateľov.  

  Nezabúdajme tiež, že ďalším veľkým pozitívom  Heleny Mezenskej je, že pravdepodobne nebola namočená do žiadnych špinavých kšeftov a nespolupracovala so štandardnými politikmi ktorí od roku 1989 ničia Slovensko. 


Článok obsahoval pasáže z mojej knihy NÁŠBOJ PROTI KLAMSTVU, HLÚPOSTIA ZBABELOSTI - SŤAHUJ

piatok 28. februára 2014

Víťazstvo nacionalistov na Ukrajine, reálna šanca pre záchranu Európy!

Prvá časť ukrajinskej revolúcie sa skončila a bývalý prezident Viktor Janukovyč údajne zodpovedný za vraždenie demonštrantov je na úteku. Od momentu keď ho zosadil ukrajinský parlament, a zriekla sa ho aj vlastná politická strana bol na neho  vydaný medzinárodný zatykač. Nezabúdajme ale, že situácia na Ukrajine je naďalej veľmi zložitá. 

              Uchopiť štátnu moc sa totiž od začiatku pokúšajú viaceré skupiny, okrem nacionalistov ktorí od začiatku bojujú za nezávislú a sociálne spravodlivú Ukrajinu, ma ambície nahradiť zosadeného Viktora Janukovyča aj proeurópsky orientovaná oligarchia dlhodobo žijúca v bohatstve na úkor chudoby ukrajinského ľudu. O post ukrajinského prezidenta sa neuchádza len bývalá predsedníčka vlády Julija Tymošenková či opoziční predáci Kličko a Jaceňuk. Do boja o novú hlavu štátu sa môže pustiť aj vplyvný podnikateľ a poslanec Petro Porošenko.


                 Pomerne zaujímavou postavou, schopnou ovplyvniť ukrajinskú politiku je tiež obdivovateľ Stepana Banderu a predák nacionalistov Oleh Ťahnybok, ktorý je zároveň kritikom Janukovyča aj Tymošenkovej. V posledných parlamentných voľbách sa stal hlavným prekvapením, keď bol zvolený do parlamentu za politické združenia Sloboda. Rodák zo západoukrajinského Ľvova má podporu radikálne orientovaných voličov a často býval označovaný za hlavného protikandidáta Janukovyča vo voľbách v roku 2015. Známy je tiež svojimi rusofóbními a protižidovskými prejavmi. Tvrdo odsudzuje stalinizmus aj komunizmus a za svoju hlavnú ideológiu považuje ukrajinský nacionalizmus.

Ukraine riots 33
                   
               Svoj podiel na moci sa pokúša získať aj Dmytro Jaroš, šéf voľnej organizácie Pravý sektor, ktorý už prehlásil, že pre neho Janukovyčovým pádom ukrajinská revolúcia nekončí. Tento neformálny vodca dokonca požaduje najvyššíe miesta v novom kabinete a kontrolu nad bezpečnostnými silami v krajine. Priaznivci Pravého sektora sa odlišujú od ostatných demonštrantov aj tým, že nevyšli do ulíc pre nesúhlas s odklonom Ukrajiny od zblíženia s Európskou úniou. Za nepriateľa označuje samotný politický režim „Nemôžeme považovať za vládcov štátu zločinecko-oligarchické skupiny,“ povedal Jaroš pre portál Argument. Tvrdí, že chce Ukrajinu nezávislú od Moskvy aj od Bruselu.
                 Novo získaný vplyv má teda záujem pretaviť na konkrétny mocenský kapitál. Opoziční politici však uvedené snahy Pravého sektoru odmietajú, a nejavia záujem, aby sa vôbec mohol zapojiť do rokovaní s predstaviteľmi štátnej moci. Odkázali mu, že presadzuje ideológiu, ktorá je príliš jedovatá.
Vláda prirovnáva jeho členov k teroristom a opozícia priznáva, že nemá kontrolu nad týmito bojovo naladenými maskovanými mužmi. Táto nesúrodá skupina, ktorá združuje rôzne ultrapravicová hnutia z celej Ukrajiny, s postupnou radikalizáciou protestov získavala na Majdane čoraz väčší vplyv. 

                  Jednotky pravého sektore dokázali vďaka svojej vojenskej organizovanosti a odhodlanosti k boju zabezpečovať ako vonkajšiu ochranu demonštrantov, tak aj udržiavať poriadok vo vnútri protivládneho tábora.

                   Veľká časť z ôsmich desiatok zabitých aktivistov preto tiež pochádzala z radov tohto zoskupenia. Lopaty, palice, dlažbové kocky, fľaše so zápalnou zmesou a podľa polície aj strelné zbrane – to je arzenál, ktorý radikáli používajú v bojoch. „Sú to vojaci národnej revolúcie,“ opísal ich Jaroš v rozhovore pre týždenník Time ešte pred vypuknutím najnovšieho krviprelievania.

Ukraine riots 31
                 Dovolím si tvrdiť, že bez ohľadu na neobjektívne masmédiá a nelogické vyjadrenia niektorých predstaviteľov národných síl (vrátane nového banskobystrického župana) treba chápať konanie väčšiny ukrajinských demonštrantov ako oprávnenú formou odporu proti oligarchii, za lepšiu budúcnosť ukrajinského národa.
                   Zároveň nie je správne, pokiaľ si niekto idealizuje bývalého ukrajinského prezidenta Janukoviča, alebo ho dokonca listom vyzýva k potlačeniu demonštrantov. Je to podobné, akoby po bezdôvodne brutálnom zákroku polície proti nacionalistom v Šarišských Michaľanoch nejaký neinformovaný cudzinec zaslal pochvalný dopis ochrancom cigánskych asociálov- Ficovi a Kaliňákovi.
                   V súvislosti s neprehľadnou situáciou na Ukrajine, a stým spojenými nedorozumeniami na európskej národnej scéne zaujali predstavitelia Pravého sektoru nasledujúce stanovisko:
„ Skutoční vlastenci, nacionalisti a konzervatívni revolucionári by sa nemali báť Národnej revolúcie na Ukrajine. Na rozdiel od toho, kto sa jej bojí, alebo nepozná ukrajinský nacionalizmus, alebo je šovinista, imperialistický a situačné spojenec globalistických síl, ktoré sa tiež boja úspechu ukrajinských nacionalistov.“
                 Nemožno ale poprieť, že revolučný vývoj na Ukrajine sa od samého počiatku snažia využiť USA , EU a možno aj sionistami platení zradcovia na čele s Kličkom a Tymošenkovou. Naproti tomu Ukrajinskí nacionalisti naďalej bojujú, aby v parlamente a vláde viac nesedeli staré tváre slúžiace oligarchii.
Aktuálny vývoj nám teda ukazuje, že mnohí z Ukrajincov vôbec nebojujú za Európsku úniu , ako je nám médiami predkladané. Bojujú za svoj národ a za právo na slušný život. Tak ako odmietajú skorumpovanú vládu proruských oligarchov s Janukovyčom, odmietajú aj kolaborantov USA a EÚ.


                Vzhľadom na aktuálnu krízu liberálneho kapitalizmu je dôležité, aby európske národy pochopili skutočný význam rozumného nacionalizmu (nie šovinizmu), začali opätovne uplatňovať osvedčené ekonomické metódy podporujúce spokojnú a kúpyschopnú strednú vrstvu a sebestačnosť. Európske ekonomiky sa viac nesmú budovať ako globalizovaná a vzájomne závislá sústava, ale ako celok pozostávajúci z nezávislých a maximálne potravinovo sebestačných štátov. Určite by nebolo správne sa izolovať a odmietať obojstranne výhodnú spoluprácu s ostatnými národmi. Jedine tak do budúcna ochránime ľudstvo pred globálnymi ekonomickými krízami, hladomorom a ďalšími škodlivými vplyvmi liberálneho kapitalizmu.
             Ostáva nám len dúfať, že celá Európa spoločne s Ruskom sa už čoskoro vyberú novou cestu pragmatického socializmu pod vedením nacionalistov, ktorá v budúcnosti vytvorí dobré existenčné podmienky pre nasledujúce generácie pôvodných Európanov. Nemali by sme pritom zabudnúť, že mnohé ekonomické princípy národného socializmu už fungovali, sú preverené históriou a ukázali sa ako správne.

             Priamou ukážkou efektivity tohto ekonomického prístupu bol v minulosti úžasný hospodársky vzostup národne socialistického Nemecka. 

             Vzhľadom na výhodné geopolitické postavenie a dostatočné množstvo obyvateľov, podobný ekonomický potenciál spojený s rýchlim nárastom životnej úrovne obyvateľstva, podporou sebestačnosti a zvýšenou vnútornou spotrebou majú v súčasnosti Ukrajina a Poľsko.

              Najskôr sa ale musia zbaviť skorumpovaných politikov a zastaviť šírenie chorých ideálov neoliberalizmu a kapitalizmu. Pri nadštandardnej spolupráci, môže byť rýchla ekonomická a národná obroda Ukrajiny a Poľska pod vedením národných socialistov prínosom pre všetkých Slovanov (vrátane Ruska) a celej Európy.

             Na Ukrajine sa aktuálne rozbieha predvolebná kampaň a víťaz je ten čo určuje pravidlá. Preto nám ostáva dúfať, že konečné víťazstvo v boji o moc bude patriť nacionalistom, ktorí chcú budovať národne a sociálne spravodlivú Ukrajinu.

S pozdravom Marián Mišún

Článok obsahoval pasáže z mojej knihy NÁŠBOJ PROTI KLAMSTVU, HLÚPOSTIA ZBABELOSTI - SŤAHUJ

streda 12. februára 2014

Asociáli dobili a mučili starčeka- chystá sa protest! 

Mnohí z obyvateľov žijúcich na východnom Slovensku sa obávajú o svoje životy. Terorizujú ich totiž extrémisti z osád, ktorým nerobí problém dobiť človeka vo vlastnom dome. V obci MNÍŠEK NAD HNILCOM- okres Gelnica  majú dokonca strach vyjsť večer  na ulicu.  Stal sa tam extrémne nechutný prípad, keď dva dni vo vlastnom dome traja miestni asociáli bili a mučili dôchodcu. Chceli ho tak prinútiť, aby im dal peniaze. 




Po evidentných klamstvách politikov a opakovaných útokoch cigánskych extrémistov, sme sa rozhodli opätovne zorganizovať veľký národný protest- Spoločne za slušný a bezpečný život na Slovensku III- proti skorumpovaným politikom a asociálom! Tento krát sa stretneme na východnom Slovensku. Protestná akcia sa uskutoční v sobotu 22.2.2014 o 14:00 hod. pred hlavnou autobusovou stanicou v Prešove. Zámerom protestu je poukázať na všetky sociálne a ekonomické problémy ohrozujúce budúcnosť slovenského národa.  




Odkaz na udalosť na facebooku- https://www.facebook.com/events/521760104608124/?source=1

Akciu organizuje občianske združenie Ľudia v ohrození 

V prípade vášho záujmu o pomoc a spoluprácu pri organizovaní našej akcie píšte na email: marian.misun@gmail.com





nedeľa 2. februára 2014

Názor Mariana Kotlebu na situáciu v Ukrajine nie je správny

Dňa 30. januára 2014 napísal Marian Kotleba otvorený list ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi, v ktorom ho vyzýva, aby v záujme slovanskej budúcnosti neustupoval nespokojným občanom bojujúcim proti vláde. Kotleba v ňom zároveň prezidenta varuje pred škodlivými vplyvmi Európskej Únie a NATO. 

Aj keď nášmu novopečenému županovi Banskobystrického kraja jednoznačne držím palce, nakoľko s ním mám v mnohých ohľadoch takmer totožné názory (napr na cigánsky problém, EU aj NATO), musím sa priznať, že tento pozitívny prístup voči Viktorovi Janukovyčovi bol pre mňa veľkým sklamaním.

Veď Viktor Janukovyč, podobne ako dnes Robert Fico na Slovensku hrá evidentne falošné divadlo pre ľudí, keď rozpráva o národných záujmoch a sociálnej spravodlivosti.

Dokázateľná chudoba a nízka životná úroveň väčšiny Ukrajincov sú priamym dôkazom, že rovnako ako proeurópsky orientovaná Timošenková, ani súčasný prezident Janukovič nemá skutočnú snahu budovať sociálne spravodlivú Ukrajinu, pretože slúži oligarchii.

Taktiež čo sa týka protestných akcii podporujucich vládu Viktora Janukovyča, je verejne známe, že väčšina ľudí, ktorí sa ich zúčastnili, boli doslova nasilu verbovaní vládou a zvážaní autobusmi. Prevažne sa jednalo o ľudí pracujúcich pre štát ako učitelia, doktori , ktorým to prikázali nadriadení.

Práve z tohto dôvodu predpokladám, že Marian Kotleba sa nechtiac stal obeťou mediálnych manipulácií, keď bezdôvodne označil väčšinu demonštrantov ako teroristov, pričom ich nesprávne považuje za podporovateľov vstupu do Európskej únie. 

Pravdepodobne si neuvedomil, že hlavnými aktérmi ukrajinskej revolúcie nie sú demonštranti pod vedením opozičného lídra Vitalija Klička, ale nacionalistické skupiny bojujúce za slobodnú Ukrajinu. Zámerom ukrajinských nacionalistov je budovať sebestačný a sociálne spravodlivý štát, nezávislý od Ruska aj Európskej únie.
Na vlastnej koži sa o tom presvedčil tiež vyššie spomenutý vodca opozície Vitalij Kličko, presadzujúci vstup Ukrajiny do EU, ktorý napriek neúnosnej biede ukrajinského ľudu volá po umiernenosti a diskusii s oligarchiou. Keď Kličko začal otvorene vyzývať nacionalistov, aby prestali vyvíjať nátlak na vládu, neváhali napadnúť ani tohto niekoľkonásobného boxerského šampióna. 

Najtvrdšie jadro protivládneho odporu totiž tvoria prevažne odhodlaní nacionalisti z radou futbalových fanúšikov, domnievajúci sa, že súčasná situácia je vhodnou príležitosťou "zničiť chorý kapitalistický systém" a začať budovať nový spravodlivejší štát.


Nesprávnu a neuváženú reakciu Mariana Kotlebu potvrdzuje aj nedávno uverejnené vyhlásenie jednej zo skupiny ukrajinských nacionalistov:

Všetky médiá klamú – neverte im!
Svetová verejnosť si myslí, že my, obyvatelia Ukrajiny, bojujeme za vstup krajiny do Európskej únie a kvôli tomu sa vrháme s holými hruďami do policajnej streľby, vdychujeme slzný plyn, znášame gumové projektily i skutočné náboje a riskujeme svoje bezcenné životy. Myslia si, že s policajtmi sa tu bijú nejakí provokatéri bohvie odkiaľ. Majú také predstavy, že my tu bojujeme za opozíciu, aby sa Ukrajina odklonila od Ruska a lízala zadok Európe.

Nie! To je lož! Pôvodne bola táto revolúcia naplánovaná podľa scenára zo Sýrie a Líbye prostredníctvom falošných zástupcov opozície, ktorí sú financovaní oligarchami. No my, pravicoví i ľavicoví aktivisti, i všetci, ktorí sa postavili za národ, sa usilujeme zadržať iniciatívu nepriateľov ľudstva, našej krajiny a tých, čo sedia vo vláde. My tu nebojujeme ani za vládu, ani za opozíciu!...Skutočnými provokatérmi sú kritici volajúci po mierovej revolúcii, hlupáci obhajujúci opozíciu, ktorá nie je o nič lepšia než súčasná vláda – nepriateľ nášho národa. Lenže národ je aj proti vláde, aj proti opozícii.

Médiá v rukách malej skupinky medzinárodnej elity vymývajú mozog celému svetu. V skutočnosti tu nebojujeme za nejakú Európsku úniu, práve naopak, vedieme túto vojnu proti cudzincom – oligarchom okupujúcim našu krajinu!

U nás nie je ani jeden oligarcha Ukrajinec. Všetci miliardári v našej okupovanej vlasti sú buď Židia, alebo Tatári, občas sa na scéne objaví svoloč typu Janukoviča či Kučmu, ktorí sa zrazu stávajú miliardármi, no svoj kapitál rýchlo prevádzajú do daňových rajov, a tak ľudí nechávajú s holými zadkami.

Prezident Janukovič slúži tatárskym oligarchom pod vedením Rinata Achmetova, no my veľmi dobre vidíme, že lídri jeho opozície slúžia židovským oligarchom – Kolomojskému, Ževagovi, Feľdmanovi a ďalším. Táto elita totálne ničí ukrajinský národ všemožnými spôsobmi. Ľudia na celom svete musia pochopiť, že my tu bojujeme proti cudziemu kapitalizmu a vyhubeniu nášho národa.

V tejto krajine panuje obrovská sociálna nerovnosť. Tie peniaze, ktoré obyčajný pracujúci človek zarobí za mesiac, utrácajú mažori (deti pohlavárov) za jednu noc s prostitútkami – tými sa stali už skoro všetky naše dievčatá vďaka propagande a vštepovaniu bezduchých hodnôt zo západu. A k tomu všetkému sa dostali nečestnou cestou.

U nás nefungujú podniky, zo všetkých urobili sklady alebo kancelárie, nefunguje tu vlastne nič okrem infraštruktúry elít, všetko sa rozkráda a ničí. Elita rabuje Ukrajinu a jej obyvateľov nepovažuje ani za ľudí. Mažori, deti politikov, z áut strieľajú na okoloidúcich, no nikdy sa im nič nestane, pretože tento štát zaplavila etnická zločinnosť.

Policajti sú za výplatu pripravení zabiť vlastnú matku, všetci si chcú chytiť nejaké teplé miestečko v tomto zhnitom systéme. Médiá o všetkom klamú a vnucujú choré hodnoty našim synom, z ktorých sa stávajú zradcovia, a dcéram, z ktorých sú neskôr prostitútky.

Vláda sa nás snaží otráviť nočnými klubmi, cigaretami, alkoholom i márnotratnosťou, doslova podáva drogy Ukrajine a rozširuje v nej počet nakazených vírusom HIV a degenerovaných hlupákov, aby ľud zabúdal na to, čo s ním spolu s oligarchami robí. Oni vyrabovali a znásilnili našu vlasť!

Cudzí okupanti spravujú náš kapitál i všetky skorumpované politické strany – ako vládne, tak i opozičné. My sa bijeme nie za Európsku úniu, ale proti kapitalistickému bezpráviu, židovsko-tatárskemu finančnému vplyvu a ich posluhovačom.

My nechceme vstúpiť do Európskej únie či len zvrhnúť prezidenta Janukoviča, my chceme znárodnenie ukrajinských prírodných zdrojov i majetku oligarchov, ktorý ukradli našej krajine kriminálnymi spôsobmi ako v búrlivých 90-tych rokoch, tak aj po nich.

Ostáva nám len veriť, že uvedený list Mariana Kotlebu vznikol iba nedopatrením jeho urýchlenou reakciou a celé nedorozumenie sa už čoskoro vysvetlí. 


Použité zdroje:

http://www.antifa.cz/content/rozhovor-ukrajinsky-euromajdan-fasisticke-vlivy

http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/259363-trpelivost-u-konce-ulice-kyjeva-prevzala-radikalni-pravice-o-koho-jde/?fb_action_ids=505656569549360&fb_action_types=og.recommends&fb_source=other_multiline&action_object_map=%7B%22505656569549360%22%3A209251179267500%7D&action_type_map=%7B%22505656569549360%22%3A%22og.recommends%22%7D&action_ref_map=%5B%5D