Súčasný
politický vývoj v Európe už nenecháva nikoho na pochybách, že
názory európskych voličov sa radikalizujú. Svedčí o tom aj
nedávny úspech maďarského nacionalistu Lászla Toroczkaia, ktorý
sa koncom roka 2013 stal starostom juhomaďarskej obce Ásotthalom.Radikalizáciu
Európy tiež potvrdzujú politické úspechy nacionalistických
strán (napr.
Zlatý úsvit, Praví Fíni, Jobbik atď.),
vrátane vzostupu protiimigračných nálad v Británii,
Taliansku a Francúzku.
Podobný
scenár sme zažili aj na Slovensku, keď Marian Kotleba počas
volieb do VÚC 2013 zvíťazil nad kandidátom Vladimírom Maňkom,
ktorému nepomohla ani štedro financovaná volebná kampaň, ani
úžasná koalícia politických strán (Smer-SD,
SDKÚ, KDH, SMK, SMS, HZDS, HZD, Strana zelených, Most-Híd
a SNS).
Starý
rok je teda definitívne za mami a dúfajme, že ten nový bude pre
európskych nacionalistov opäť v znamení naberania síl.
História
nám opakovane ukázala, že práve v časoch morálneho a ekonomického
úpadku sa ľudia v túžbe po spravodlivosti ochotne prikláňajú k novým a radikálnym opatreniam. Pre
naše konečné víťazstvo pravdy a spravodlivosti v snahe získať politickú moc preto nesmieme poľaviť. Klasické demonštrácie a protesty
sú bezvýznamné pokiaľ neposkytujú ďalší krok, reálnu možnosť
zmeny k lepšiemu (získať moc). Bez
priameho podielu na moci môžu občania nanajvýš vykrikovať na
ulici, alebo nadávať v krčme pri pive.
Z
hľadiska ľudskej existencie je najväčším úspechom získanie schopnosti slobodné rozhodovať o vlastnej budúcnosti.
Chceš
tvoriť lepší svet?
Nájdi
v sebe vodcu, vzdelávaj a zdokonaľuj sa, uznávaj zákony prírody
a staň sa potenciálnou elitou pokúšajúcou o moc. Ten, kto má
slobodnú myseľ a víziu lepšej budúcnosti, nemal by vyčkávať,
že jeho vlastný zápas proti ľudskej hlúposti a nespravodlivosti
za neho vybojujú druhí.
Vytvor
si vlastný strategický plán:
1.Stanov si
konkrétne ciele, pretože bez cieľa nie je víťazstvo.
2.
Prehodnoť svoje možnosti – hľadajte a využívajte každú
príležitosť získať podiel na moci, poznávajte svoje silné a
slabé stránky (čo
všetko dokážete).
V
prípadoch, keď konkurencia v snahe získať alebo udržať si moc
používa nemorálne spôsoby, v záujme víťazstva spravodlivosti
je potrebné dočasne siahnuť po rovnakých opatreniach ako
protivník. Zbytočné je žiadať nemorálneho súpera, aby
dodržiaval pravidlá, ak ťa medzitým porazí útokom od chrbta.
Najdôležitejší je konečný výsledok, pretože víťaz je ten,
kto určuje svoje podmienky. Keď vedieme boj proti nespravodlivosti, na metódach použitých pre naše konečné víťazstvo nezáleží. .
V
rámci možnosti vôbec nedodržiavaj pravidlá
určené oligarchiou, presne tak ako prenasledovaná korisť pri
vlastnej záchrane nedodržiava pravidlá určené lovcom.
Obzvlášť
v predvolebnej kampani je nelogické, snažiť sa dodržiavať nespravodlivé zákony. Vládnuca oligarchia nielenže ovláda
mocenské páky a masmédia, ale disponuje veľkým množstvom
nakradnutého bohatstva, za ktoré si dokáže kúpiť pompéznu
volebnú kampaň (bilboardy, reklamný a vysielací čas, vyjadrenia
odborníkov, novinárov atď.).
Napriek obojstrannému dodržiavaniu
platných zákonov bude politická súťaž aj tak nespravodlivá.
Keby sa aj poctivo žijúci ľudia (s priemernou mzdou) rozhodli ísť
do politického súboja s vládnucou oligarchiou, nikdy jej nedokážu
reálne konkurovať. Veď oligarchia ma svoje vysoké platy, honosné
majetky a štátom platených prisluhovačov.
V
politickom boji s nespravodlivosťou je zbytočné odvolávať sa na
pravidlá a toleranciu. Pokiaľ je možné, musíme siahnuť po tých najradikálnejších
opatreniach v súlade s článkom 32 Ústavy SR a to aj nad rámec platných no nespravodlivých zákonov.
Podla Ústavy SR sa v článku 32 píše: „občania majú právo postaviť sa na odpor proti
každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných
ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť
ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov
sú znemožnené.“
Každá
vhodne prevedená metóda, ktorá prispieva k víťazstvu
spravodlivosti, môže byť opodstatnená (či už sa jedná o porušovanie
volebného moratória, zásad apolitickosti školstva, zastrašovanie
konkurencie, sprejovanie, ničenie reklamných bilboardov,
prelepovanie plagátov alebo protizákonné šírenie nálepiek a
letákov atď.).
Moralizovať
nestačí, keď budúcu existenciu tvojho národa ohrozuje nemorálny
nepriateľ. Pre konečné víťazstvo sa musia použiť všetky
dostupné prostriedky záchrany, vrátane zbraní nepriateľa. Bez
zaistenia budúceho prežitia vlastného národa bolo všetko ostatné zbytočné.
Slepým
moralistom nakoniec ostane iba spomínať na svoju neférovú prehru.
Ten
z nás čo sa v boji s nespravodlivosťou pošpinil nemorálnosťou,
by si mal dať veľký pozor, nech sa sám špinou nestane. Na pozore
treba byť tiež pred prehnanou odvahou hraničiacou s hlúposťou.
Nie nadarmo sa hovorí, že iniciatívny blbec je horší ako triedny
nepriateľ.
Ten
kto má skutočný záujem chrániť svoj národ pred zánikom, nemal
by zároveň idealisticky dúfať v inteligenciu ľudskej masy.
Väčšinovému
ľudskému stádu stačí bohužiaľ k spokojnosti poskytnúť chlieb, hry a
sexuálne príležitosti. V
rámci svojich možnosti musíme využívať všetky dostupné
prostriedky šíriace alternatívne informácie, spoločne s vhodnými manipulačnými metódami. Kto dokáže, nech sa učí aj od vlastných nepriateľov.
V
záujme víťazstva spravodlivosti nad oligarchiou treba súčasne
uplatňovať dve metódy politického boja: oficiálny (verejný) aj
neoficiálny (utajovaný) – akoby vedenie dvojitého života.
Pri
vhodnej príležitosti sa môžu vyžívať aj škandalózne gestá
s násilnými prvkami (napr. s využím ohňa, pyrotechniky a rozumne
smerovaného vandalizmu proti nespravodlivosti).
Pokiaľ sa oligarchia pokúsi niektorých z nás prenasledovať, okamžite musí byť rozpútaná vlastná obranná kampaň s odvolaním sa na porušovanie platných zákonov a ľudských práv zo strany štátu. Všetkými dostupnými prostriedkami, aj na hrane zákona musíme získavať sympatie verejnosti (napr. stavaním sa do pozície mučeníkov a upozorňovaním zahraničia). Náznaky štátneho šikanovania treba vždy vykreslovať ako hrubé porušovanie princípov slobody a demokracie.
Efektivita každej politickej činnosti závisí od konkrétnych podmienok v
danom čase a mieste, pričom najdôležitejšie sú odvaha,
inteligencia a životná úroveň ovládaných. Kto nechce zažiť
politickú porážku, nech neverí v inteligenciu más. Víťazi
politického boja musia dopredu počítať aj s hlúposťou väčšinového
ľudského stáda. Zároveň je dôležité, aby sme sa svojou činnosťou pokúšali získavať sympatie medzi radovými príslušníkmi silových zložiek, podobne ako to dokázali grécki nacionalisti zo Zlatého úsvitu ktorých masovo volili policajti.
Rok
2015 sa práve začal a záleží len od nás, či spoločne
postavíme kandidátov do eurovolieb a komunálnych volieb s
cieľom zmeniť Slovensko k lepšiemu.
VARŠAVA
– V Poľsku sa šíri nová extrémna zábava. Poľskí národní
aktivisti začali vo veľkom strhávať a páliť vlajky Európskej
únie. Napriek tomu, že v Poľsku je pálenie štátnych vlajok
zakázané a hrozí za to vysoká pokuta, alebo väzenie, v prípade
vlajky EU to neplatí. Európska únia totiž nie je štát.
Po
celom Poľsku dnes vejú vlajky EU na štátnych a verejných
budovách spoločne s národnou poľskou vlajkou. Pravdepodobne aj z
tohto dôvodu sa medzi Poliakmi strhávanie a pálenie vlajok EU
natoľko udomácnilo, že niektorí z národných aktivistov v ňom
dokonca súťažia.
Podľa
jedného z poľských denníkov má byť najúspešnejšia skupina z
juhopoľského mesta Bialsko Biala neďaleko českých hraníc . Na
svojom facebookovom profile sa uvedená skupina dokonca chváli, že
od začiatku mája strhla a spálila vo svojom meste najmenej 20
vlajok Európskej únie . V 30-tisícovom Bialsko Biala dnes už
údajne nie je žiadna vlajka s dvanástimi hviezdami .
Podobne
v stredopoľskom meste Kalisz na hotelovej škole skupina mladých
vlastencov vymenila vlajku EU visiacu vedľa poľskej za poľskú,
aby vlajku EU následne spálila. V oznámení, ktoré pripevnili na
dvere školy, napísali : " Sme rozhorčení z toho , že vedľa
nášho národného symbolu bola zavesená vlajka Európskej únie,
ktorá berie našej krajine suverenitu v prijímaní rozhodnutí,
zasahuje sa do našich vnútorných vecí a je byrokratickým
molochom, ktorý je platený z peňazí poľských daňových
poplatníkov . "
Hovorca
poľskej polície Andrej Borowiak vo veci uviedol: "
Európska únia nie je štát , iba medzinárodná organizácia.
Jedná sa preto len o porušenie mravov postihnuteľné iba ako
priestupok , "
Na
záver je vhodné pripomenúť, že za podobné konanie sa už
čoskoro- 3.12.2013 (utorok) na Slovensku v budove Okresného súdu
Bratislava I o 11,30 hod, v miestnosti č. dverí 19 uskutoční verejné
súdne pojednávanie.
Pokiaľ máte voľno a záujem sledovať fungovanie slovenského súdnictva, respektíve aktuálny stav slobody a spravodlivosti na Slovensku, môžete sa tohto súdu aj osobne zúčastniť.
Ďaľšie zaujímavé informácie o súde nájdete aj na facebooku.
Medzi
podvodníkmi a politickými hlupákmi, ktorí od roku 1989 rabujú
Slovensko zavládla panika. Dlhodobé ožobračovanie slovenského
národa totiž spôsobilo, že počas volieb do VÚC 2013 sa mnohí z
voličov v BBSK rozhodli
pre radikálnu politickú zmenu. Kandidátovi na post župana
Vladimírovi Maňkovi nepomohli k víťazstvu ani drahá volebná
kampaň, doposiaľ nevídaná koalícia politických strán (Smer-SD,
SDKÚ, KDH, SMK, SMS, HZDS, HZD, Strana zelených, Most-Híd
a SNS), ani
štvavá mediálna kampaň rozpútaná proti údajnému extrémistovi.
Jednoznačným
víťazom druhého kola volieb do VÚC sa prekvapivo stal Marian
Kotleba so ziskom 71 397 hlasov (55,3 %). Príčinu
totálnej politickej porážky zvláštneho politického zlepenca ale
netreba hľadať len v neschopnosti a hlúposti bývalého župana
BBSK
Vladimíra
Maňku. Aktuálne
volebné výsledky sú len
prirodzenou reakciu Slovákov na dlhodobo
nízku životnú úroveň, ale aj aroganciu akorupciu
politikov ktorí od roku 1989 rozkrádajú Slovensko.
Politickí
oligarchovia sa prepočítali, keď uverili, že
dlhodobonespravodlivo
a nedemokraticky nastavené volebné pravidlá ich ochránia pred
politickou porážkou.
Pretože
v samosprávnych
krajoch sa rozhoduje
o miliónoch eur, s
istotou môžme očakávať, že Mariana
Kotlebu ešte čaká náročný politický boj. Veď politici ktorí
nás viac ako 20 rokov klamali a okrádali odrazu
pocítili, že ich moc a peniaze nie sú nedotknuteľné. Práve
vďaka Marianovi Kotlebovi niektorí politici pochopili, že raz môže
prísť deň, keď viac nebudú svojim priateľom prideľovať pre
štát nevýhodné zákazky, alebo dosadzovať neschopných hlupákov
na lukratívne posty.
Medzi
prvé kroky, ktoré Kotleba plánuje vo funkcii urobiť, patrí
poverenie hlavného kontrolóra BBSK kontrolou všetkých zmlúv na
dodávku tovarov a služieb, presahujúcich hodnotu 2 660 eur.
Myslím,
že práve verejná panika politikov nám odhalila skutočnýprínos
Mariána Kotlebu pre Slovensko.
V
tejto súvislosti si preto dovolím uverejniť nasledujúcu
pasáž z mojej knihy NÁŠ
BOJ PROTI KLAMSTVU, HLÚPOSTI A ZBABELOSTI:
„Spravodlivú
spoločnosť (vyváženú) a ekonomickú prosperitu dokáže
najlepšie zabezpečiť strach vládnucej elity z hnevu ľudu. Presne
tak, ako má väčšina z nás obavu porušiť pravidlá určené
vládnucou elitou, musí sa elita obávať odvety za svoje chyby.
Práve takýmto spôsobom je možné v mysli mocných vyvolať pocit
zodpovednosti. Strach
vládnucej elity docielime buď priamou hrozbou politickej výmeny a
následným potrestaním, alebo inou vhodnou formou vyvolávajúcou
obavy.“
Aktuálne
výsledky volieb do VÚC ohromili celé
slovensko. Doposiaľ mnohými
politikmi podceňovaný Marian Kotleba (ĽSNS)
získal dostatočnú podporu 21,3
% voličských hlasov, vďaka čomu bude
v
druhom kole volieb bojovať s Vladimírom Maňkom (Smer-SD, KDH, SMK,
SMS, HZDS, HZD, Strana zelených).
Do
volebného súboju sa proti Marianovi Kotlebovi tiež prekvapivo
pridáva SNS. Šéf banskobystrickej pobočny SNS- Štefan Turek sa k
voľbám vyjadril nasledovne„Určite
dáme odporúčanie, aby ľudia išli voliť a volili s rozumom. A s
rozumom môže voliť len ten, kto dá hlas pánu Maňkovi...“.
Odrazu
tak vznikli nezvyčajné politické spojenectvá, keď spoločne v
jednom šiku stoja strany ako Smer-SD, KDH, HZDS, alebo SNS a SMK.
Čo
je ale horšie, na Slovensku dnes pravdepodobne dochádza k narúšaniu
spravodlivej a demokratickej volebnej súťaže. Veď sám premiér
Fico začal ovplyvňovať voličov, keď po voľbách oficiálne vyhlásil, že
je chybou keď sa do druhého kola volieb dostal Marián Kotleba.
Podobne je evidentné, ako sa na Slovensku v súvislosti s Kotlebom
rozpútala masová mediálna kampaň s cieľom očierniť jeho meno, čim zrejme dochádza k porušovaniu Čl. 31 Ústavy
SR, podľa ktorého: „Zákonná
úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a
používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti.“
Myslím,
že každý z nás dnes vidí, ako sa proti Kotlebovi odrazu spojili
politické strany, ktorých predstavitelia od roku 1989 drancovali
Slovensko. Politickí paraziti zo strán: Smer-SD, KDH, SMK, SMS,
HZDS, HZD, Strana zelených a SNS nám tak v plnej kráse ukazujú svoje divadlo na demokraciu- politickú hru na koalíciu
a opozíciu. KDH nevadí spolupráca so SMEROM, a SNS nemá
problém s SMK. Práve preto si dovolím tvrdiť, že v druhom kole
volieb do VÚC je pre Slovákov tou najlepšou voľbou Kotleba. Najviac
ma sklamali predstavitelia SNS, u ktorých som naivne dúfal, že po
odchode predsedu Jána Slotu, zmenia svoj prístup, aby tak
následne vznikol priestor na spoluprácu a spájanie národných
síl. I keď Marián Kotleba má svoje chyby a pomery v ĽSNS nie sú
vôbec ružové, práve teraz si zaslúži
našu spoločnú podporu.
Upozorňujte svojich priateľov a známych, najmä z
Banskobystrického kraja, aby viac nevolili politikov ktorí môžu
za súčasné katastrofálne pomery slovenského národa. Marian Kotleba po
roku 1989 Slovensko nerozkradol, neprivatizoval, nerozpredal, ani neprijímal a netoleroval choré zákony dlhodobo zvýhodňujúce cigánskych asociálov pred slušnými ľuďmi. E-mailujte a upozorňujte všetkých Slovákov na
zvláštnu koalíciu politických strán stojacu proti Kotlebovi.
Zároveň im vysvetľujte, aby nepodporovali
falošných politikov ničiacich od roku 1989 Slovensko, nech svoj hlas
radšej odovzdajú Marianovi Kotlebovi.
Politici sa dnes Kotlebu boja, pretože je hrozbou politickej zmeny- hrozbou pre ich špinavé kšefty a teplé miestečká.
Dňa 09.11.2013 sa v Bratislave uskutoční protestná akciaObčiansky odpor. Dnes keď
vidím, že klasické formy protestov nič neprinášajú, myšlienku
tejto protestnej akcie plne podporujem.
Veď
spoločne s mojimi priateľmi z radov nacionalistov sa už niekoľko
rokov pokúšam bojovať proti politickej oligarchii ktorá po roku
1989 ovládla Slovensko. Priznám sa, ešte nedávno som naivne
veril, že najmä osvetovými aktivitami, dokážem otvoriť
okrádaným a klamaným Slovákom oči a spoločne tento systém
zmeníme. Postupne som ale pochopil, žetieto
naše snahy víťazstvo neprinesú a boli skorumpovaným politikom
skôr na smiech. Veď klasické formy protestov, ani petície na
Slovensku zatiaľ nič nevyriešili. Priamym dôkazom nefunkčnosti
slovenského politického systému bola napríklad Petícia
za prehĺbenie práv slušných ľudí, ktorú podpísalo 43 616 ľudí
z celého Slovenska.Napriek
masovej podpore obyvateľstva, NR SR doposiaľ neprejavila
reálny záujem problémy slušných ľudí riešiť.
Doterajšie
snahy stáli nacionalistov akurát tak čas a peniaze. Osobne som
podporil mnohé petície, pričom som organizoval aj niektoré
protesty. Mimo najznámejších- Za
slušný a bezpečný život I
a II, proti
skorumpovaným politikom a asociálom,
som napríklad
zorganizoval aj protestnú
akciu vMartine(10.
4. 2010). Zámerom
tejto akcie bolo poukázať na rastúcu korupciu a ďalšie závažné
spoločenské problémy.
Ako
som už napísal, s odstupom času vidím, že umiernený spôsob
aktivizmu je cestou do slepej ulice. Jednoznačne preto podporujem
myšlienku postaviť sa priamo skorumpovaným a neschopným politikom
na odpor. Páči sa mi plán niektorých odvážnych ľudí aktívne
sa postaviť na odpor- okupovať Bratislavský hrad a NR SR.
Absolútne sa stotožňujem s názorom organizátorov z iniciatívy
ALTERNATÍVNA CESTA a ďalších, aby si práve mladí ľudia a
študenti uvedomili, že zbytočne dnes chodia do školy, keď si aj
tak nekážu nájsť vhodné zamestnanie, alebo musia pracovať ako
lacná pracovná sila v zahraničí. Slovensko nepotrebuje, aby
Slováci masovo mávali Slovenskými vlajkami počas hokeja, alebo na
futbale. Veď budúcnosť nášho národa je ohrozená. Slovensko
dnes potrebuje v prvom rade odvážnych ľudí s víziou
spravodlivejšej spoločnosti.
Od protestného podpálenia vlajky EU na Slovensku ubehlo takmer 9 mesiacov, no víťazstvo rozumu a spravodlivosti neprichádza. Nuž čo iného môžme očakávať v štáte, kde mnohokrát slušní ľudia žijú v chudobe a zadĺžení, pričom zločinci z vysokej politiky sú pokladaní za vážených občanov? Ako to celé dopadne, to naďalej ostáva otázkou. Všetkým ľuďom, ktorí chcú poznať skutočnú pravdu, prečo sme spoločne so Štefanom Potockým protestne podpálili vlajku EU, ponúkam v nasledujúcich riadkoch možnosť, aby si prečítali moju obhajobu, respektíve moje písomné vyjadrenia k sťažnosti Okresnej prokuratúry.
Marián Mi šún, Moravská 1635/23, 020 01 Púchov, tel: 0918547848, email: marian.misun @gmail.com
Okresný súd Bratislava I
č.k. OT 108/2012 Záhradnícka 10
812 44 Bratislava I
V Púchove, dňa 07.07. 2013 Vec: vyjadrenie k sťažnosti Okresnej prokuratúry Bratislava I
Dňa 02.07. 2013 mi bola doručená sťažnosť Okresnej prokuratúry Bratislava I vo veci rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I na hlavnom súdnom pojednávaní OT 108/12 , ktoré sa uskutočnilo dňa 03.05. 2013. S uvedenou sťažnosťou nesúhlasím a považujem ju za neopodstatnenú.
Odôvodnenie
Po tom, ako Okresný súd Bratislava I podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku postúpil vec vedenú proti mojej osobe a Štefanovi Potockému Obvodnému úradu v Bratislave na prejednanie priestupku, prokurátorka Okresnej Prokuratúry Bratislava I podala evidentne bezdôvodnú sťažnosť. Podľa prokurátorky sme spoločne so Štefanom Potockým, dňa 10.11.2012 v Bratislave na zhromaždení nespokojných občanov spáchali prečin výtržníctva, pretože sme protestne podpálili vlajku EU. S ohľadom na postup Okresnej prokuratúry Bratislava I je zrejmé, že podaná obžaloba a sťažnosť sú neopodstatnené, nakoľko neboli zohľadnené všetky dôležité skutočnosti, v dôsledku čoho prokuratúra dospela k evidentne chybnému právnemu názoru. Po zadržaní mojej osoby a Štefana Potockého políciou 10.11.2012, sa vyšetrovateľ, ani prokurátor evidentne neriadili príslušnými zákonnými ustanoveniami. Prokurátorka vôbec nezohľadnila spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia ani naše pohnútky, nepatrnú závažnosť aj keď som ihneď počas prvého výsluchu 11.11.2012 uviedol, že mojim zámerom bolo slovenskú verejnosť upozorniť na závažné spoločenské problémy, ktoré ohrozujú budúcnosť slovenského národa a využil som svoje právo na slobodu prejavu, ktorú mi garantuje Ústava SR, ako aj Deklarácia základných ľudských práv a slobôd.
Slovenská republika, tak ako aj ostatné európske štáty je viazaná uznávať a dodržiavať medzinárodné ľudskoprávne dokumenty, medzi ktoré patrí práve Listina základných práv a slobôd, pričom v určitých prípadoch majú prednosť pred zákonnými normami SR. S návrhom prokuratúry nesúhlasím, nakoľko spoločným konaním so Štefanom Potockým sme iba uplatnili svoje právo na slobodu prejavu. Veď svojim konaním sme nikomu neublížili, nikoho neohrozili, nemalo žiadne následky a nezasiahli sme do slobôd druhých ľudí, neohrozili sme bezpečnosť štátu, verejnú bezpečnosť, verejné zdravie ani mravnosť.
V odbornej právnickej literatúre sa uvádza, že právo na slobodu prejavu je tesne spojené s ďalšími právami a môže byť obmedzené, pokiaľ je v konflikte s ostatnými právami- napr. pri neoprávnenom nakladaní s osobnými údajmi, šírení toxikománie, hanobení národa, etnickej skupiny, rasy a presvedčenia, podnecovaní k nenávisti voči skupine osôb, alebo pri obmedzovaní ľudských práv a slobôd, šírení poplašnej zprávy, šírení pornografie, podpore útočnej vojny, schvalovaní trestného činu.Náš čin nebol v konflikte so žiadnymi inými právami.
Mne a Štefanovi Potockému nebolo umožnené uviesť mená svedkov, prítomných na proteste, ktorí mohli vypovedať v náš prospech. Uvedený fakt, že vo veci neboli vypočutí žiadni zo svedkov z pomedzi množstva civilistov ,ktorí sa tohto protestu zúčastnili, alebo ktorí sa k veci mohli odborne vyjadriť,je priamym dôkazom pochybenia prokurátora a policajného vyšetrovateľa..
Na základe spomenutých skutočností je postup orgánov činných v trestnom konaní absolútne nelogický a to najmä z dôvodu, že pre objektívne posúdenie nášho činu sú potrebné osobitné odborné znalosti aj z inej oblasti ako právnej a tie neboli využité. Existuje teda podozrenie, že nakoľko prokurátor nepostupoval dostatočne iniciatívne, spravodlivo a nestranne, mohol byť porušený aj Zákon o prokuratúre - Zákon č. 153/2001 Z. z. Prokurátor ani vyšetrovateľ nepostupovali tak, aby bol zistený reálny skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne rozhodnutie. Ako kompetentné orgány mali s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti mojej osobe a Štefanovi Potockému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v náš prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby dokázali spravodlivo rozhodnúť.
Našim spoločným konaním sme len vyjadrili svoj politický názor, a to nespokojnosť so súčasným fungovaním EU. To, že vyjadrenia prokurátorky nie sú na mieste potvrdzuje skutočnosť, že sme sa našim konaním vôbec nedostali do priameho konfliktu s právami druhých ľudí. Je zrejme, že pri posudzovaní nášho konania sa prokuratúra neopierala o žiadne objektívne skutočnosti a prihliadala len na vlastné subjektívne pocity- nepoužila potrebné odborné metódy, ktoré by jej pomohli v našej veci správne rozhodnúť. Na neopodstatnenosť nášho trestného stíhania tiež upozorňujú viaceré verejne známe osobnosti spoločenského a politického života. Predseda svetového združenia politických väzňov spálenie vlajky Eu považuje za primeranú formu protestu občanov,
pričom trestanie a perzekúciu občanov za takéto konanie označil za kontraproduktívne, poškodzujúce dobré meno Slovenska v zahraničí. Podobný názor zastáva aj bývalý predseda Národnej rady SR Richard Sulik, ktorý uviedol, že je strašná hanba pre štát, keď poťahuje ľudí za pálenie vlajky EU, nakoľko našu kritiku vníma ako oprávnenú.
Primeranosť nášho konania a správnosť pohnútok, respektíve opodstatnenú kritiku EU potvrdzujú aj viaceré nedávne skutočnosti, ako napríklad protest slovenských poľnohospodárov proti poľnohospodárskej politike EU, z dňa 12. 12. 2012 v Bratislave, ktorého účastníci vysypali pred budovu zastúpenia Európskej komisie na Slovensku vlečku hnoja. Protestnú akciu slovenských poľnohospodárov podporila predsedníčka Agrárnej komory Slovenska- Ing. Helena Patasiová, ako aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR- prof. Ing. Ľubomír JAHNÁTEK, Csc., ktorý vo veci uviedol, že požiadavky našich poľnohospodárov sú oprávnené. Nespravodlivú politiku EU voči slovenským poľnohospodárom v svojich nedávnych vyjadreniach priznal rovnako predseda vlády SR- JUDr. Róber Fico. Následne zlé fungovanie EU verejne kritizovali aj poslanci NR SR za politickú stranu SaS -Mgr. Ľubomír Galko a Ing. Richard Sulík. Ďalšími dôkazmi svedčiacimi v náš prospech sú ekonomické problémy Cypru a Eurozóny, časté prípady korupcie a neefektivita pri využívaní eurofondov, problémy s imigrantmi, alebo nedávno uverejnené údaje Európskej centrálnej banky, dokazujúce, že v najväčších ekonomikách eurozóny neustále klesá výroba, pričom rastie nezamestnanosť mládeže a inflácia.
O tom, že v oboch prípadoch, či už sa jednalo o protestné vysypanie vlečky hnoja poľnohospodármi, alebo protestné podpálenie vlajky EU sa nejednalo o trestné činy, ale o oprávnené vyjadrenie kritiky EU formou slobody prejavu, ktorá je garantovaná Ústavou SR svedčia aj iné skutočnosti. Veď aj podľa Ústavy SR sa základné práva a slobody zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Pokiaľ na jednej strane protestné konanie slovenských poľnohospodárov nie je trestným činom, je nemožné, aby rovnakým spôsobom prevedená kritika EU bola odrazu kvalifikovaná ako trestný čin výtržníctva a to len preto, že aktéri protestu sú pronárodne orientovaní.
Na korupciu a neefektivitu EU upozorňujú viacerí významní odborníci, ako napríklad predseda vedeckej rady Ekonomického ústavu SAV- Doc. Ing. Peter Staněk, CSc., hosť. Prof.
Dôkazom, že moja obhajoba a argumenty nie sú vôbec účelovo vykonštruované a pohnútky môjho konania boli vedené najlepšími úmyslami je zápisnica z 11.11.2012 spísaná o 5:00 hod. ráno, v ktorej som okamžite po zadržaní uviedol, že svojim konaním som sa nechcel dopustiť výtržnosti, ani hanobenia žiadneho národa, rasy a presvedčenia, a mojim zámerom bolo upozorniť na všetky nebezpečenstvá ohrozujúce budúcnosť slovenského národa, vrátane ekonomických problémov EU a na zle nastavenú poľnohospodársku politiku.
Vyjadrenie prokurátorky, že priťažujúcou okolnosťou v môj neprospech je, že som svoje konanie vôbec neoľutoval a považujem ho za správny spôsob vyjadrovania svojich práv je absolútne nesprávne. Prirodzene, veľmi ľutujem, pokiaľ niekto pohnútky môjho konania nepochopil, bol pohoršený, alebo som mu spôsobil nejakú vážnu psychickú traumu. Pred protestným zapálením vlajky som prehlásil nasledovné: „ Skôr ako príde k symbolickému spáleniu vlajky EU, aby ste pochopili,nie sme proti spolupráci s európskymi štátmi, ale jednoznačne tak ako funguje EU, je to choré, je to len jedna byrokratická skorumpovaná banda, ktorá ničí európske národy.“ Bol som presvedčený, že toto moje verejné prehlásenie pred protestným aktom zapálenia vlajky bude pre každého občana dostatočne zrozumiteľné a pochopiteľné, respektíve nikomu nespôsobí vážne psychické problémy.
Myslím, že opodstatnenosť môjho nesúhlasu s fungovaním EU potvrdzuje aj Správa o činnosti SIS v roku 2011(uverejnená v októbri 2012), v ktorej sa uvádza:
„SIS získala v roku 2011 informácie poukazujúce na prípady korupcie a klientelizmu v orgánoch miestnej a regionálnej samosprávy, v inštitúciách štátnej správy a v subjektoch s majetkovou účasťou štátu pri verejnom obstarávaní a pri prideľovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Korupčné a klientelistické postupy boli zistené aj v priebehu rozhodovacích procesov súvisiacich s poskytovaním nenávratných finančných príspevkov z fondov Európskej únie (EÚ) a poskytovaním dotácií zo štátneho rozpočtu.
SIS monitorovala činnosť niektorých silných finančných investičných skupín, ktoré zohrávajú významnú úlohu v hospodárstve SR, so zameraním na netransparentné aktivity poškodzujúce hospodárske záujmy SR. V oblasti zdravotníctva bola pozornosť venovaná netransparentným aktivitám podnikateľských subjektov pri získavaní majetkových podielov vo verejných zdravotníckych zariadeniach. Pozornosť bola zameraná predovšetkým na korupčné a lobistické praktiky predstaviteľov investičných skupín, cieľom ktorých bolo získanie monopolného postavenia na trhu v segmente zdravotníctva.
SIS informovala príjemcov o podozrení z korupčných praktík, súvisiacich s manipuláciami tendrov týkajúcich sa zákaziek na výstavbu a modernizáciu dopravnej infraštruktúry v prospech vopred určených dodávateľov. SIS tiež poukázala na korupciu a zmanipulovanie súťaže na rekonštrukciu budovy štátnej inštitúcie.
pričom trestanie a perzekúciu občanov za takéto konanie označil za kontraproduktívne, poškodzujúce dobré meno Slovenska v zahraničí. Podobný názor zastáva aj bývalý predseda Národnej rady SR Richard Sulik, ktorý uviedol, že je strašná hanba pre štát, keď poťahuje ľudí za pálenie vlajky EU, nakoľko našu kritiku vníma ako oprávnenú.
Primeranosť nášho konania a správnosť pohnútok, respektíve opodstatnenú kritiku EU potvrdzujú aj viaceré nedávne skutočnosti, ako napríklad protest slovenských poľnohospodárov proti poľnohospodárskej politike EU, z dňa 12. 12. 2012 v Bratislave, ktorého účastníci vysypali pred budovu zastúpenia Európskej komisie na Slovensku vlečku hnoja. Protestnú akciu slovenských poľnohospodárov podporila predsedníčka Agrárnej komory Slovenska- Ing. Helena Patasiová, ako aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR- prof. Ing. Ľubomír JAHNÁTEK, Csc., ktorý vo veci uviedol, že požiadavky našich poľnohospodárov sú oprávnené. Nespravodlivú politiku EU voči slovenským poľnohospodárom v svojich nedávnych vyjadreniach priznal rovnako predseda vlády SR- JUDr. Róber Fico. Následne zlé fungovanie EU verejne kritizovali aj poslanci NR SR za politickú stranu SaS -Mgr. Ľubomír Galko a Ing. Richard Sulík. Ďalšími dôkazmi svedčiacimi v náš prospech sú ekonomické problémy Cypru a Eurozóny, časté prípady korupcie a neefektivita pri využívaní eurofondov, problémy s imigrantmi, alebo nedávno uverejnené údaje Európskej centrálnej banky, dokazujúce, že v najväčších ekonomikách eurozóny neustále klesá výroba, pričom rastie nezamestnanosť mládeže a inflácia.
O tom, že v oboch prípadoch, či už sa jednalo o protestné vysypanie vlečky hnoja poľnohospodármi, alebo protestné podpálenie vlajky EU sa nejednalo o trestné činy, ale o oprávnené vyjadrenie kritiky EU formou slobody prejavu, ktorá je garantovaná Ústavou SR svedčia aj iné skutočnosti. Veď aj podľa Ústavy SR sa základné práva a slobody zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Pokiaľ na jednej strane protestné konanie slovenských poľnohospodárov nie je trestným činom, je nemožné, aby rovnakým spôsobom prevedená kritika EU bola odrazu kvalifikovaná ako trestný čin výtržníctva a to len preto, že aktéri protestu sú pronárodne orientovaní.
Na korupciu a neefektivitu EU upozorňujú viacerí významní odborníci, ako napríklad predseda vedeckej rady Ekonomického ústavu SAV- Doc. Ing. Peter Staněk, CSc., hosť. Prof.
Dôkazom, že moja obhajoba a argumenty nie sú vôbec účelovo vykonštruované a pohnútky môjho konania boli vedené najlepšími úmyslami je zápisnica z 11.11.2012 spísaná o 5:00 hod. ráno, v ktorej som okamžite po zadržaní uviedol, že svojim konaním som sa nechcel dopustiť výtržnosti, ani hanobenia žiadneho národa, rasy a presvedčenia, a mojim zámerom bolo upozorniť na všetky nebezpečenstvá ohrozujúce budúcnosť slovenského národa, vrátane ekonomických problémov EU a na zle nastavenú poľnohospodársku politiku.
Vyjadrenie prokurátorky, že priťažujúcou okolnosťou v môj neprospech je, že som svoje konanie vôbec neoľutoval a považujem ho za správny spôsob vyjadrovania svojich práv je absolútne nesprávne. Prirodzene, veľmi ľutujem, pokiaľ niekto pohnútky môjho konania nepochopil, bol pohoršený, alebo som mu spôsobil nejakú vážnu psychickú traumu. Pred protestným zapálením vlajky som prehlásil nasledovné: „ Skôr ako príde k symbolickému spáleniu vlajky EU, aby ste pochopili,nie sme proti spolupráci s európskymi štátmi, ale jednoznačne tak ako funguje EU, je to choré, je to len jedna byrokratická skorumpovaná banda, ktorá ničí európske národy.“ Bol som presvedčený, že toto moje verejné prehlásenie pred protestným aktom zapálenia vlajky bude pre každého občana dostatočne zrozumiteľné a pochopiteľné, respektíve nikomu nespôsobí vážne psychické problémy.
Myslím, že opodstatnenosť môjho nesúhlasu s fungovaním EU potvrdzuje aj Správa o činnosti SIS v roku 2011(uverejnená v októbri 2012), v ktorej sa uvádza: „SIS získala v roku 2011 informácie poukazujúce na prípady korupcie a klientelizmu v orgánoch miestnej a regionálnej samosprávy, v inštitúciách štátnej správy a v subjektoch s majetkovou účasťou štátu pri verejnom obstarávaní a pri prideľovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Korupčné a klientelistické postupy boli zistené aj v priebehu rozhodovacích procesov súvisiacich s poskytovaním nenávratných finančných príspevkov z fondov Európskej únie (EÚ) a poskytovaním dotácií zo štátneho rozpočtu. SIS monitorovala činnosť niektorých silných finančných investičných skupín, ktoré zohrávajú významnú úlohu v hospodárstve SR, so zameraním na netransparentné aktivity poškodzujúce hospodárske záujmy SR. V oblasti zdravotníctva bola pozornosť venovaná netransparentným aktivitám podnikateľských subjektov pri získavaní majetkových podielov vo verejných zdravotníckych zariadeniach. Pozornosť bola zameraná predovšetkým na korupčné a lobistické praktiky predstaviteľov investičných skupín, cieľom ktorých bolo získanie monopolného postavenia na trhu v segmente zdravotníctva. SIS informovala príjemcov o podozrení z korupčných praktík, súvisiacich s manipuláciami tendrov týkajúcich sa zákaziek na výstavbu a modernizáciu dopravnej infraštruktúry v prospech vopred určených dodávateľov. SIS tiež poukázala na korupciu a zmanipulovanie súťaže na rekonštrukciu budovy štátnej inštitúcie. Korupčné aktivity boli zaznamenané aj v orgánoch daňovej správy pri podvodoch na dani z príjmov a DPH a taktiež v orgánoch colnej správy v súvislosti s podvodmi na spotrebných daniach z minerálnych olejov a tabakových výrobkov a daňovými podvodmi pri dovoze tovaru. SIS získala poznatky o netransparentnom prideľovaní finančných prostriedkov z fondov EÚ a štátneho rozpočtu, ktoré následne neboli využité v súlade s deklarovaným účelom. Podľa získaných informácií mnohé projekty vykazovali znaky neefektívneho a neúčelného vynaloženia nenávratných finančných prostriedkov. Nehospodárne nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu a samosprávy Poznatky získané SIS v hodnotenom období poukazovali na pokračujúce poškodzovanie hospodárskych záujmov SR v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu a samospráv. Príjemcovia boli upozornení na korupčné a lobistické aktivity záujmových skupín a osôb, ktoré boli spojené s ovplyvňovaním verejného obstarávania v týchto spoločnostiach. K ovplyvňovaniu dochádzalo úmyselnými zásahmi do procesu verejného obstarávania a obchádzaním verejných súťaží.“
Podobne nesprávne je poukazovanie prokurátorky, že v uvedenom trestnom konaní č. OT 108/2012 neboli zabezpečené správy o povesti obžalovaných, výpisy z registra priestupkov a fakt, že som bol 18.02.1998 jeden krát súdne trestaný za výtržnosť. Uvedený trestný čin č.k. 1T 55/98 som spáchal ešte v roku 1996, teda ako šestnásťročný. Dlhodobo vediem slušný život, vždy sa maximálne snažím dodržiavať a chrániť platné zákony, pričom podľa možností pomáham aj polícii a bojujem za ľudské práva a slušný život slovenského národa.
O mojich ľudskoprávnych aktivitách v prospech Slovenska svedčia viaceré skutočnosti a podľa potreby dokážem pre súd zabezpečiť množstvo dôkazového materiálu (napr. aj posudok od bývalého zamestnávateľa, vyhlásenia, alebo článly). Pôsobil som tiež ako príslušník obecnej polície v Trnave. Ako bývalý verejný činiteľ, som vždy v súlade so zákonom č. 564/1991 o obecnej polícii musel podľa § 7 dbať na vážnosť, česť a dôstojnosť občanov i svoju vlastnú a nepripustiť, aby občanom v súvislosti s činnosťou obecnej polície vznikla bezdôvodná ujma a prípadný zásah do ich práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného zákrokom.
Prokurátorka nelogicky a zbytočne dramatizuje celú udalosť, keď sa odvoláva, že žalovaný skutok bol spáchaný počas konania pred veľkým počtom osôb. Veď znaky a skutková podstata nášho konania nie je uvedená ani v Trestnom zákone. Objektívna stránka trestného činu výtržníctva má spočívať v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy - hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť, zdravie, majetok, alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných. Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky. Ide napríklad o hrubé útoky na česť a vážnosť občana- vulgárne nadávky, oplzlé reči, urážky skutkom a pod. Nakoľko nielen priamo počas pálenia vlajky EU, ale aj po samotnom prepustení z cely predbežného zadržania mi ako bezdôvodne obvinenému z trestného činu vyjadrilo množstvo občanov SR podporu, je zrejmé, že svojim konaním som neznížil vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných, ani som neporušil pravidlá občianskeho spolužitia, alebo zásady občianskej morálky. V prípade potreby spoločne so spoluobvineným Štefanom Potockým vieme zabezpečiť množstvo potrebných svedkov, ktorí s našim konaním súhlasili, pretože sme ním iba upozornili na skutočne problémy a chyby EU a na podvodníkov, kolaborantov a hlupákov z vysokej politiky, ktorí po roku 1989 ovládli Slovensko.
Preto súdu navrhujem, aby podanú obžalobu Okresnej prokuratúry zamietol, ako nedôvodnú v plnom rozsahu, pričom vec č.k. OT 108/2012 nech je riešená nanajvýš ako priestupok, podla Zákona o priestupkoch - Zákon č. 372/1990 Zb., alebo Zákona o ochrane pred požiarmi - Zákon č. 314/2001 Z. z.