Víťazstvo nacionalistov na Ukrajine, reálna šanca pre záchranu Európy!

Prvá časť ukrajinskej revolúcie sa skončila a bývalý prezident Viktor Janukovyč údajne zodpovedný za vraždenie demonštrantov je na úteku. Od momentu keď ho zosadil ukrajinský parlament, a zriekla sa ho aj vlastná politická strana bol na neho  vydaný medzinárodný zatykač. Nezabúdajme ale, že situácia na Ukrajine je naďalej veľmi zložitá. 

              Uchopiť štátnu moc sa totiž od začiatku pokúšajú viaceré skupiny, okrem nacionalistov ktorí od začiatku bojujú za nezávislú a sociálne spravodlivú Ukrajinu, ma ambície nahradiť zosadeného Viktora Janukovyča aj proeurópsky orientovaná oligarchia dlhodobo žijúca v bohatstve na úkor chudoby ukrajinského ľudu. O post ukrajinského prezidenta sa neuchádza len bývalá predsedníčka vlády Julija Tymošenková či opoziční predáci Kličko a Jaceňuk. Do boja o novú hlavu štátu sa môže pustiť aj vplyvný podnikateľ a poslanec Petro Porošenko.

                 Pomerne zaujímavou postavou, schopnou ovplyvniť ukrajinskú politiku je tiež obdivovateľ Stepana Banderu a predák nacionalistov Oleh Ťahnybok, ktorý je zároveň kritikom Janukovyča aj Tymošenkovej. V posledných parlamentných voľbách sa stal hlavným prekvapením, keď bol zvolený do parlamentu za politické združenia Sloboda. Rodák zo západoukrajinského Ľvova má podporu radikálne orientovaných voličov a často býval označovaný za hlavného protikandidáta Janukovyča vo voľbách v roku 2015. Známy je tiež svojimi rusofóbními a protižidovskými prejavmi. Tvrdo odsudzuje stalinizmus aj komunizmus a za svoju hlavnú ideológiu považuje ukrajinský nacionalizmus.

                   
               Svoj podiel na moci sa pokúša získať aj Dmytro Jaroš, šéf voľnej organizácie Pravý sektor, ktorý už prehlásil, že pre neho Janukovyčovým pádom ukrajinská revolúcia nekončí. Tento neformálny vodca dokonca požaduje najvyššíe miesta v novom kabinete a kontrolu nad bezpečnostnými silami v krajine. Priaznivci Pravého sektora sa odlišujú od ostatných demonštrantov aj tým, že nevyšli do ulíc pre nesúhlas s odklonom Ukrajiny od zblíženia s Európskou úniou. Za nepriateľa označuje samotný politický režim „Nemôžeme považovať za vládcov štátu zločinecko-oligarchické skupiny,“ povedal Jaroš pre portál Argument. Tvrdí, že chce Ukrajinu nezávislú od Moskvy aj od Bruselu.

                 Novo získaný vplyv má teda záujem pretaviť na konkrétny mocenský kapitál. Opoziční politici však uvedené snahy Pravého sektoru odmietajú, a nejavia záujem, aby sa vôbec mohol zapojiť do rokovaní s predstaviteľmi štátnej moci. Odkázali mu, že presadzuje ideológiu, ktorá je príliš jedovatá.

Vláda prirovnáva jeho členov k teroristom a opozícia priznáva, že nemá kontrolu nad týmito bojovo naladenými maskovanými mužmi. Táto nesúrodá skupina, ktorá združuje rôzne ultrapravicová hnutia z celej Ukrajiny, s postupnou radikalizáciou protestov získavala na Majdane čoraz väčší vplyv. 

                  Jednotky pravého sektore dokázali vďaka svojej vojenskej organizovanosti a odhodlanosti k boju zabezpečovať ako vonkajšiu ochranu demonštrantov, tak aj udržiavať poriadok vo vnútri protivládneho tábora.

                   Veľká časť z ôsmich desiatok zabitých aktivistov preto tiež pochádzala z radov tohto zoskupenia. Lopaty, palice, dlažbové kocky, fľaše so zápalnou zmesou a podľa polície aj strelné zbrane – to je arzenál, ktorý radikáli používajú v bojoch. „Sú to vojaci národnej revolúcie,“ opísal ich Jaroš v rozhovore pre týždenník Time ešte pred vypuknutím najnovšieho krviprelievania.

                 Dovolím si tvrdiť, že bez ohľadu na neobjektívne masmédiá a nelogické vyjadrenia niektorých predstaviteľov národných síl (vrátane nového banskobystrického župana) treba chápať konanie väčšiny ukrajinských demonštrantov ako oprávnenú formou odporu proti oligarchii, za lepšiu budúcnosť ukrajinského národa.

                   Zároveň nie je správne, pokiaľ si niekto idealizuje bývalého ukrajinského prezidenta Janukoviča, alebo ho dokonca listom vyzýva k potlačeniu demonštrantov. Je to podobné, akoby po bezdôvodne brutálnom zákroku polície proti nacionalistom v Šarišských Michaľanoch nejaký neinformovaný cudzinec zaslal pochvalný dopis ochrancom cigánskych asociálov- Ficovi a Kaliňákovi.

                   V súvislosti s neprehľadnou situáciou na Ukrajine, a stým spojenými nedorozumeniami na európskej národnej scéne zaujali predstavitelia Pravého sektoru nasledujúce stanovisko:

„ Skutoční vlastenci, nacionalisti a konzervatívni revolucionári by sa nemali báť Národnej revolúcie na Ukrajine. Na rozdiel od toho, kto sa jej bojí, alebo nepozná ukrajinský nacionalizmus, alebo je šovinista, imperialistický a situačné spojenec globalistických síl, ktoré sa tiež boja úspechu ukrajinských nacionalistov.“

                 Nemožno ale poprieť, že revolučný vývoj na Ukrajine sa od samého počiatku snažia využiť USA , EU a možno aj sionistami platení zradcovia na čele s Kličkom a Tymošenkovou. Naproti tomu Ukrajinskí nacionalisti naďalej bojujú, aby v parlamente a vláde viac nesedeli staré tváre slúžiace oligarchii.

Aktuálny vývoj nám teda ukazuje, že mnohí z Ukrajincov vôbec nebojujú za Európsku úniu , ako je nám médiami predkladané. Bojujú za svoj národ a za právo na slušný život. Tak ako odmietajú skorumpovanú vládu proruských oligarchov s Janukovyčom, odmietajú aj kolaborantov USA a EÚ.

                Vzhľadom na aktuálnu krízu liberálneho kapitalizmu je dôležité, aby európske národy pochopili skutočný význam rozumného nacionalizmu (nie šovinizmu), začali opätovne uplatňovať osvedčené ekonomické metódy podporujúce spokojnú a kúpyschopnú strednú vrstvu a sebestačnosť. Európske ekonomiky sa viac nesmú budovať ako globalizovaná a vzájomne závislá sústava, ale ako celok pozostávajúci z nezávislých a maximálne potravinovo sebestačných štátov. Určite by nebolo správne sa izolovať a odmietať obojstranne výhodnú spoluprácu s ostatnými národmi. Jedine tak do budúcna ochránime ľudstvo pred globálnymi ekonomickými krízami, hladomorom a ďalšími škodlivými vplyvmi liberálneho kapitalizmu.

             Ostáva nám len dúfať, že celá Európa spoločne s Ruskom sa už čoskoro vyberú novou cestu pragmatického socializmu pod vedením nacionalistov, ktorá v budúcnosti vytvorí dobré existenčné podmienky pre nasledujúce generácie pôvodných Európanov. Nemali by sme pritom zabudnúť, že mnohé ekonomické princípy národného socializmu už fungovali, sú preverené históriou a ukázali sa ako správne.

             Priamou ukážkou efektivity tohto ekonomického prístupu bol v minulosti úžasný hospodársky vzostup národne socialistického Nemecka. 

             Vzhľadom na výhodné geopolitické postavenie a dostatočné množstvo obyvateľov, podobný ekonomický potenciál spojený s rýchlim nárastom životnej úrovne obyvateľstva, podporou sebestačnosti a zvýšenou vnútornou spotrebou majú v súčasnosti Ukrajina a Poľsko.

              Najskôr sa ale musia zbaviť skorumpovaných politikov a zastaviť šírenie chorých ideálov neoliberalizmu a kapitalizmu. Pri nadštandardnej spolupráci, môže byť rýchla ekonomická a národná obroda Ukrajiny a Poľska pod vedením národných socialistov prínosom pre všetkých Slovanov (vrátane Ruska) a celej Európy.

             Na Ukrajine sa aktuálne rozbieha predvolebná kampaň a víťaz je ten čo určuje pravidlá. Preto nám ostáva dúfať, že konečné víťazstvo v boji o moc bude patriť nacionalistom, ktorí chcú budovať národne a sociálne spravodlivú Ukrajinu.

S pozdravom Marián Mišún

Článok obsahoval pasáže z mojej knihy NÁŠBOJ PROTI KLAMSTVU, HLÚPOSTIA ZBABELOSTI - SŤAHUJ