Ficov SMER diskriminuje nacionalistov, do armády ani polície sa vraj nedostanú

Armáda chce vycvičiť skupiny dobrovoľníkov, majú byť pripravení plniť úlohy ozbrojených síl. S údajnými extrémistami a nacionalistami nerátajú. 

Dnes už nie je žiadnym tajomstvom, že bojaschopnosť slovenskej armády postupne upadá. Nielenže je slabo vybavená, vyzbrojená a prestarnutá, jej kvalitu výrazne znižuje prekvitajúce rodinkárstvo a protekcionalizmus. Pre bežných vojakov neurodzeného pôvodu je teda kariérny postup takmer nereálny. Väčšinu bezpečných a dobre platených miest v armáde už dávno obsadili vyvolení rodinní príslušníci a protekční priatelia oligarchie. Zrejme práve z tohto dôvodu tam podobne ako v polícii nájdeme aj množstvo fyzicky a duševne neschopných jedincov, samozrejme všetka česť výnimkám.

Nízku obranyschopnosť štátu chcú niektorí predstavitelia ministerstva obrany riešiť získavaním dobrovoľníkov z civilného prostredia. Podľa plánovanej koncepcie majú byť skupiny dobrovoľníkov ochotné nasadzovať vlastné životy, najmä keď budú plniť úlohy v bezpečí ukrytých a dobre platených príslušníkov ozbrojených síl. 

Slovenská armáda v rozklade!

Na katastrofálny stav slovenskej armády dnes upozorňuje predseda Asociácie slovenských vojakov Jozef Žarnovičan, ktorý nedávno (3. 7. 2015) uverejnil nasledujúce stanovisko: 

„Slovenská armáda je v rozklade a posledná odbornosť a bojaschopnosť ktorá ostáva , tú vláda prostredníctvom MOSR vysiela ako expedičný zbor na misie mimo našu republiku. Kto teda ostal brániť našich vlastných ľudí, občanov Slovenskej republiky? Slováci majú pravdu, keď nadávajú na Slovenskú armádu, že len odciciavajú peniaze zo štátu a sú k ničomu. Lenže smer ich hnevu je absolútne nesprávny. Hnev nesmie byť smerovaný na vojakov, tí su tu pre nás všetkých , hnev by mal byť smerovaný na politickú reprezentáciu, na volených politikov, pretože len civilní politici rozhodujú o koncepcii armády o jej efektivite a aktívnej činnosti a málo dbajú na názor zostatku vojenskej inteligencie.“ 

Nacionalizmus v armáde a polícii SMER nebude tolerovať 
Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, majú byť základné práva a slobody zaručené na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. 

Pod politické zmýšľanie teda môžeme  zaradiť aj zmýšľanie a hodnoty nacionalistov.

V tejto súvislosti je preto veľmi zarážajúci diskriminačný prístup Ministerstva obrany, ktoré s možnosťou zaradiť nacionalistov do dobrovoľnej vojenskej prípravy vôbec nepočíta.  

Prieniku nacionalistov a údajných extrémistov do armády chce ministerstvo zabrániť najmä spoluprácou s ostatnými ozbrojenými zložkami (pravdepodobne políciou a SIS) , ale aj prísnym a dôsledným výberom záujemcov o vojenský výcvik.

Zavádza SMER kádrové posudky?

Na Slovensku sa tak opätovne dostali pred rok 1989, kedy občan mnohokrát potreboval dobrý kádrový posudok. Najlepší kandidáti pre vojenský výcvik slovenskej armády budú pravdepodobne musieť spĺňať prísne podmienky v oblasti názorov na homosexuálov, imigrantov, Rómov, EU ale aj ochrancov nového svetového poriadku z NATO. V žiadnom prípade nebudú môcť byť nacionalisti. 

Podobne tomu je tomu dnes aj v slovenskej polícii, kde podľa vyjadrení  smeráckeho ministra vnútra Roberta Kaliňáka (15. 6. 2015) všetkých uchádzačov o prácu dôkladne preverujú, aby možnosť infiltrácie polície zo strany nacionalistov minimalizovali.

Pred rokom 1989 predstavoval kádrový posudok spis s údajmi o názoroch a ideologických postojoch občanov. Bol vyhotovený kádrovými pracovníkmi z oddelenia zvláštnych úloh alebo iných podobných oddelení, ktoré mal povinne každý podnik. Veľmi dôležitou súčasťou kádrového dotazníka bol postoj občana k sovietskej okupácii v auguste 1968. Nesúhlas s tzv. "Bratskou pomocou" mohol predstavovať koniec akejkoľvek pracovnej kariéry.

Zdroje:

http://blogy.hnonline.sk/jozef-zarnovican/slovenska-armada-uz-nebrani-slovensku-republiku-pomozte-vojakom

http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/314791-slovensti-nacionaliste-chteji-infiltrovat-policii/

http://www.aktuality.sk/clanok/300508/video-armada-chysta-vojencinu-pre-dobrovolnikov-zaplati-im-375-eur-extremisti-vraj-nemaju-sancu/

http://www.sme.sk/c/7919404/armada-chce-dobrovolnikov-za-par-eur.html

Prečo minulý mesiac v Bratislave protestovalo tisíce demonštrantov?

 V sobotu 20. júna 2015 celé Slovensko šokovala masová demonštrácia národných síl, proti islamizácii Európy.  Hnacou silou uvedeného protestu bol národný aktivista Lukáš Kopáč, ktorý  svojim ústretovým prístupom dokázal spojiť a zmobilizovať doposiaľ rozdrobené národné sily.   

Foto: Lukáš Kopáč na proteste v Bratislave počas rozhovoru pre Českú televíziu

Približne 10 000 nahnevaných ľudí prišlo 20. júna do Bratislavy vyjadriť svoj odmietavý postoj voči imigračnej politike EU.  Z masovej sily protestu boli evidentne zaskočení nie len takzvaní ľudskoprávni aktivisti a tretí sektor, ale aj samotný premiér vlády Robert Fico, ktorý sa po skončení demonštrácie spamätával celé dva dni, pokiaľ našiel odvahu sa oficiálne vyjadriť. V tejto súvislosti dokonca uviedol, že s ministrom vnútra Kaliňákom  plánujú obmedziť slobodu prejavu a zhromažďovania pre osoby ktoré považujú za extrémistov. 

Práve dnes ubehol mesiac od veľkého dňa, ktorý možno v budúcnosti vstúpi do dejín, keď Lukáš Kopáč zorganizoval najväčší protest národných síl od roku 1989.  Po prvýkrát tak oficiálne spoločne pochodovali v jednom šíku členovia a sympatizanti Ľudovej strany naše Slovensko Mariana Kotlebu, Slovenského hnutia obrody, Slovenskej pospolitosti, Akčnej skupiny Vzdor, ale aj z ďalších organizácii vrátane futbalových ultras fanúšikov z celého Slovenska, ktorí odmietajú súčasnú islamizáciu Európy a imigračnú politiku EU.  

Ako sa mu to podarilo, presvedčiť doposiaľ nezmieriteľných rivalov, aby spoločne protest podporili? 

1. Férový prístup a vhodné pozadie 

Napriek katastrofickým pomerom na Slovensku, medzi jednotlivými národnými organizáciami odjakživa existuje konkurenčný boj o získanie nových sympatizantov a spoločenského vplyvu.  Z uvedeného stavu slovenskej národnej scény teda pramení neschopnosť jednotlivých národných organizácii spolupracovať, alebo aspoň propagovať druhých. Zrejme majú strach, aby ich zanedbateľnú popularitu bez reálneho vplyvu niekto prekonal. Obrovskou výhodou Lukáša Kopáča preto bolo, že aj keď už niekoľko rokov aktívne spolupracuje s rôznymi nacionalistickými organizáciami, naďalej si dokázal udržať imidž samostatnosti a nadstraníckosti. Práve vďaka tomu ho predstavitelia jednotlivých národných organizácii akceptujú, keďže ho nepovažujú za konkurenčnú hrozbu. 

2. Pokora a ústretový prístup

K mobilizácii národných síl 20. júna 2015 tiež prispel ústretový prístup Lukáša Kopáča, keď s pokorou dokázal  osloviť a pozvať jednotlivých členov a vodcov z najrôznejších organizácii. Týmto spôsobom tiež  dokázal vyvolať zdanie, že protest patrí všetkým z oslovených a v podstate každý z nich získal pocit, že sám môže byť organizátorom.  Niekoľko dní pred uskutočnením protestu v jednom z rozhovorov uviedol nasledujúcu odpoveď: „V súvislosti s plánovaným protestom účasť prisľúbili viaceré organizácie, čo ma nesmierne teší. Na proteste vystúpi okrem iných aj Róbert Švec z SHO, Marián Kotleba z ĽSNS, Marián Magát z Akčnej skupiny Vzdor Kysuce. Som rád, že som sa s predstaviteľmi národných síl zhodol na tom, že len spoločná cesta a spolupráca v otázkach imigračnej politiky môže viesť k úspechu, resp. zabráneniu prílivu utečencov na územie SR. Odhodili sme predsudky a egá a kráčame spoločne vpred, držiac sa legendy o Svätoplukových prútoch. Taktiež naďalej oslovujem rôzne združenia, organizácie a takzvané neštandardné politické strany.“

3. Správne načasovanie a správna téma

Veľmi významnú úlohu pri realizácii protestu tiež zohrala aktuálnosť témy a verejná mienka slovenského obyvateľstva. Práve aktuálnosť témy zabezpečila dostatočnú medializáciu pripravovaného protestu, bez ktorej by účasť verejnosti bola zrejme výrazne nižšia. 

4. Ponuka vízie masovej účasti

Ďalším dôležitým faktorom bolo, že od prvého momentu pôsobil protest majestátne, následkom čoho sa v mysli verejnosti podarilo vytvoriť zdanie masovej podpory. Nie je žiadnym tajomstvom, že v ľudskej spoločnosti odpradávna existuje tzv. stádovitý efekt, čiže ľudia sa ochotne pridávajú tam kde je väčšina alebo presila.

Zvíťazí v Púchove najlepší manipulátor?

Už čoskoro sa po celom Slovensku uskutočnia voľby do orgánov samosprávy obcí. V meste Púchov si budú voliči vyberať z pomedzi troch kandidátov: Marián Michalec, Pavol Crkoň a Rastislav Henek. S ohľadom na schopnosť využívať mestské média (Púchovská televízia, Púchovské listy)  je zrejme, že v Púchove je najväčším favoritom nadchádzajúcich komunálnych volieb úradujúci primátor Marián Michalec.

• 1,590x
• Email
• 
  

Podľa inštitútu INEKO malo mesto Žilina ku koncu roka 2013 najvyšší dlh z pomedzi 50 najväčších slovenských miest, pričom druhým najväčším dlžníkom je Púchov. 

Nezabúdajme ale, že väčšinu z občanov vysoká zadĺženosť, ani zlé hospodárenie s verejnými financiami pri voľbách nezaujímajú. Dôkazom toho sú najmä volebné úspechy najrôznejších politických špekulantov, ktorí opakovane po roku 1989 ovládajú Slovensko. Správne morálne, ani odborné predpoklady jednotlivých kandidátov nie sú pre voličov dôležité. Pre slovenského občana je dôležité, aby sa budovalo, nezaujíma ho ale zakoľko.
Z hľadiska politickému úspechu je potrebné uplatňovať  vhodné manipulačné metódy a politickú propagandu. Samozrejme, nič nie je zadarmo. 

Napriek článku l. 31  Ústavy SR, podľa ktorého: „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.“, v politickej súťaži na Slovensku sú dnes evidentne zvýhodňovaní kandidáti, ktorí už zastávajú niektorú z verejných funkcii.  Obratne si totiž dokážu zabezpečiť reklamu z verejných zdrojov bez toho, aby si to priemerne inteligentní voliči vôbec uvedomili. Na získanie voličských sympatii im mnohokrát stačí, aby sa tvárili sociálne, občas sa zviditeľnili na nejakej verejnej akcii, alebo pre občanov zorganizujú  nejakú zábavnú aktivitu v duchu hesla "Chlieb a hry". Samozrejme všetko pod priamym dohľadom médií financovaných zväčša z verejných zdrojov, ktoré zároveň kontrolujú a ovládajú.

Najme v súčasnej dobe masovokomunikačných prostriedkov vzniká pre politikov úžasný priestor na ovplyvňovanie voličského správania.

Úspešný kandidát a manipulátor na púchovského primátora by preto mal spĺňať nasledujúce podmienky:

1. Ovládať miestny mediálny priestor

Miestne noviny a televízia musia byť plne pod kontrolou politického manipulátora. Takýto stav mu umožňuje, aby sa v prípade potreby vždy vykresľoval ako neomylný, spravodlivý a morálny panovník ktorý sa stará o blaho občanov.   Dôležitú funkciu tiež média plnia pri skresľovaní, alebo zamlčovaní nepohodlných informácií, niekedy aj pri očierňovaní politických protivníkov. 

2. Zneužívať naivitu dôchodcov

Vďačným objektom sú najmä starší voliči, respektíve dôchodcovia. Predstieraný (falošný) záujem zo strany verejných funkcionárov úplne stačí, aby starší človek uveril volebným sľubom politického manipulátora. Popritom nezabúdajme, že práve penzisti sú s ohľadom na dostatok voľného času najdisciplinovanejší voliči. Politické divadlo je najlepšie uskutočňovať vo vhodný dátum (napr. počas dňa dôchodcov), alebo pri vhodnej príležitosti priamo v domove dôchodcov. Na záver je vhodné manipuláciu zakončiť odovzdaním nízkonákladových darčekov zaplatených z verejných zdrojov a podaním ruky.

3. Dať ľuďom zábavu

Ako verejne činná osoba je samozrejme dôležité, aby sa úspešný manipulátor sústredil aj na ďalšie vekové kategórie obyvateľstva. Preto by  nemal zabúdať na pravidelné usporiadanie rôznych kultúrnych podujatí,  počas ktorých využije každú príležitosť na spopularizovanie vlastnej osoby a svojich prisluhovačov. Uvedené aktivity možno tiež chápať ako určitú formu politického divadla s cieľom vryť sa do mysle budúcich voličov v pozitívnom svetle.

4. Ovládnuť mestské zastupiteľstvo

 Z väčšiny členom mestského zastupiteľstva si vytvoriť poslušných vykonávačov vlastných plánov. Na oplátku je vhodné im ponúknuť niektoré z verejných zdrojov platené funkcie.

Cieľom môjho článku nebolo nikoho urážať. Chcel som len upozorniť na nespravodlivú a nedemokratickú politickú súťaž.

Pokiaľ si nespokojný s fungovaním mesta Púchov, pridaj sa do našej skupiny na facebooku- https://www.facebook.com/events/814532928588124/?fref=ts

Zachránia Slovensko futbaloví chuligáni? Poddajnosť je prekliatím väčšiny Slovákov!

Od nového roka sa bude na Slovensku zarábať o niečo viac. Vláda pod vedením Róberta Fica je údajne pripravená zvýšiť minimálnu mzdu na takmer 400 eur v hrubom.

O nízkej životnej úrovni  a chudobe väčšiny Slovákov vie už asi každý. Aj keď podľa najnovších údajov  Štatistického úradu SR, priemerná mesačná mzda v uplynulom roku (2013) vzrástla na úroveň 835 eur,  pri porovnaní s priemernými platmi na západe sme stále totálni chudáci.  Slováci tak musia naďalej pracovať viac ako tri mesiace, aby zarobili toľko, čo väčšina z priemerných Európanov na západe za jeden mesiac. Zároveň si tiež priznajme, že väčšina  z pracujúcich Slovákov sumu predstavujúcu takzvanú priemernú mzdu zväčša na svojej výplatnej páske ešte nikdy nevidela. Popritom nezabúdajme, že mnohí z dôchodcov ktorí celý život poctivo pracovali sú na tom ešte horšie. Priemerná výška starobného dôchodku podľa dostupných informácií Sociálnej poisťovne v súčasnosti nedosahuje ani 400 eur.

V tejto súvislosti je podobne zaujímavé sledovať najnovšie štatistické údaje ohľadom produktivity práce podľa ktorých, slovenská ekonomika dnes dosahuje historické rekordy. Nárast produktivity bol u nás takmer najvyšší v Európskej únii.  Napriek tomu, že rast produktivity práce je na Slovensku dlhodobo vyšší než v ostatných európskych štátoch, v  raste reálnych platov výrazne zaostávame.

Slováci najproduktívnejší otroci?  

Myslím si, že práve tu sa nám odkrýva  jedená z najhorších slovenských vlastností a to priveľká umiernenosť a skromnosť, mnohokrát hraničiaca až so sprostosťou.  Na rozdiel od Róberta Fica, ktorý evidentnú ovčiu povahu ľudí vykresluje ako pozitívum, osobne považujem umiernenosť Slovákov za veľmi nebezpečnú vlastnosť. Presne tak, ako má väčšina z nás obavu porušovať zákony a spoločenské pravidlá, mali by sa konečne aj politici obávať národného hnevu. Pre lepšiu budúcnosť a záchranu slovenského národa je najvyšší čas prebudiť národnú hrdosť a pragmatický radikalizmus. História ľudstva nám opakovane ukázala, že lepší svet tvorili práve  odvážni ľudia,  ochotní  ísť aj za cenu obety do priameho konfliktu s verejne tolerovanou nespravodlivosťou.

Priamym dôkazom až hlúpej umiernenosti a skromnosti Slovákov sú napríklad vyjadrenia Róberta Fica, ktorý v rozhovore pre agentúru SITA ( 17. 02. 2012)  uviedol, že za najväčšiu prednosť Slovenska považuje:
„Miernu povaha ľudí, ktorí žijú na Slovensku z hľadiska sociálnej výdrže. Nechceli mi veriť kolegovia, premiéri a premiérky, keď som chodil na európsku radu, že na Slovensku je bežný dôchodok 280 €. Nechceli mi veriť, že vo firme človek zarába 450 €. Povedali mi, že to je nemožné z takého niečoho vyžiť. Práve schopnosť ľudí žiť z nízkych príjmov, postarať sa o svoje rodiny aj za cenu, že títo ľudia robia často v dvoch, troch zamestnaniach, to je prednosť Slovenska. Sme podstatne životaschopnejší ako sú Francúzi, Španieli, Portugalci. Máme pred nimi náskok. Keby takáto situácia padla Španielom, že majú žiť z 300 alebo 400 €, tak asi zapália krajinu, ale naši ľudia žijú a idú ďalej. Toto je naša prednosť. A preto aj keď prídu ťažké časy, tak podstatne jednoduchšie ťažké časy prežijú krajiny ako je Slovensko.“

Pred hlúposťou, naivitou a zbabelosťou nás pritom už v minulosti varoval kňaz, básnik, prozaik, dramatik, novinár a historik - Jonáš Záborský (* 1812 — † 1876) :

„Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí?

Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí!

Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie,

a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede.

Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu,

a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zaviažu.

Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady?

Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

(SLOVENSKÉ NÁRODNÉ NOVINY, 20. 10. 2012)

Video:  Pochod radikálov v Trnave

Pravda býva občas krutá, no nie nadarmo sa hovorí, že každý národ má takú vládu, akú si zaslúži.

Použiteľných a odvážnych Slovákov ochotných prejsť k priamym nátlakovým akciám proti systému je dnes bohužiaľ veľmi málo. Posledné pozostatky  slovenskej bojovnosti  a radikalizmu zväčša nájdeme už len medzi nacionalistami, niektorými ľavicovými aktivistami, alebo na futbalových štadiónoch medzi chuligánmi. Je však otázne, ktorí zo slovenských radikálov v budúcnosti dokážu s rozumom nasmerovať svoju odvahu a hnev proti skorumpovaným politikom, aby tak prispeli  k radikálnej politickej zmene.

Na reálne zvýšenie životnej úrovne nášho národa potrebujeme, aby Slovensko nebolo prevažne budované len ako zdroj lacnej pracovnej sily. Bez zdravej a kúpyschopnej strednej vrstvy tvoriacej väčšinu spoločnosti je takmer nemožné, aby Slovensko naštartovalo ekonomický rast založený aj na vlastnej vnútornej spotrebe tovarov a služieb, podobne ako je tomu dnes napríklad v Rakúsku.
Pracujúci chudák s nízkym platom si len ťažko dovolí ísť niekde na dovolenku, alebo kúpiť kvalitné slovenské potraviny. 

Pozitívne sa o radikalizme vyjadril aj úspešný kubánsky revolucionár Fidel Castro: „Keď, nie ste radikál, neurobíte nič, organizujete stranu, robíte kopu vecí a nič sa nedeje. Ale keď ste radikál, ja som rozmýšľal o tom, že treba urobiť štátny prevrat...“ (Ramonet, 2007, s. 243)

Použité zdroje:

http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/813546-to-co-priemerny-europan-zarobi-za-mesiac-slovakovi-trva-tri/

http://www.webnoviny.sk/volby-2012/fico-najvacsou-prednostou-slovenska/465011-clanok.html?from=suggested_articles

http://ekonomika.sme.sk/c/6185676/slovensko-ma-vo-v4-najvyssiu-produktivitu-prace.html

http://www.socpoist.sk/646/1614s

http://ekonomika.sme.sk/c/7241969/minimalna-mzda-ma-rekordne-vzrast.html

Prečo by Slováci nemali voliť Róberta Fica?

Predvolebná kampaň sa skončila a máme tu moratórium. Už zajtra, 29. marca (sobotu) sa na Slovensku uskutoční druhé kolo prezidentských volieb. Mnohí z nás si v tejto súvislosti kladú logickú otázku: „Koho mám voliť, Kisku, alebo Fica? “. 

V prvom rade chcem zdôrazniť, že nie som podporovateľom Fica ani Kisku. Pri súčasných pomeroch ale považujem jednoznačne za dôležité oslabiť z môjho pohľadu silnejšieho nepriateľa. Neobstoja ani argumenty, že treba podporiť sociálne cítiiaceho Róberta Fica, aby sme náhodou nezvolili úžerníka.  Nezabúdajme, že práve Róbert Fico spoločne s SDKU, KDH, SNS, SMK a ďalšími štandardnými politikmi nesie zodpovednosť za súčasný katastrofálny stav Slovenska. Pokiaľ aj Kiska zarábal nemorálne, tak práve Róbert Fico mu to všetko v minulosti toleroval a umožnil. Veď Róbert Fico bol už pri moci, respektíve mal pod kontrolou políciu, sudy, úrady aj zákonodarnú moc, takže nemusel rozprávať, ale konať.

 Ako dlhodobý kritik súčasného liberálnemu kapitalizmu, zastávam názor, že volebná prehra Fica oslabí SMER. Aj keď  Kiska nebude pre Slovensko žiadna výhra, odstavíme najskôr jedného nepriateľa, aby sme mohli neskôr poraziť toho druhého. 

Rovnako sa netreba obávať ani niektorých trápnych Kiskových názorov. Súčasný prezident SR je len bezvýznamná a zbytočne dobre platená figúrka. Slovenský prezident nemá reálny podiel na moci, takže nemá čo pokaziť. Jedinou, z môjho pohľadu významnou právomocou je podávanie oficiálnej správy o stave SR. Práve tu by mohol vzniknúť problém, pokiaľ sa Fico ako predstaviteľ vládnej strany SMER- SD stane prezidentom.  Dôvodne sa možno obávať, že ako kandidát SMERU urobí všetko preto, aby sa Slováci nedozvedeli o prešľapoch ktoré SMER urobil, alebo v budúcnosti urobí. Odrazu budeme zo všetkých strán počúvať, ako všetko skvelo funguje. Každý Slovák by si mal  uvedomiť, ako dnes väčšina národa žije. Stačí sa pozrieť na reálnu životnú úroveň slovenských pracujúcich. Rovnako netreba zabúdať na to, kto nesie za súčasný stav zodpovednosť. Bohužiaľ,  práve my Slováci sme väčšinou opakovane od roku 1989 volili tých istých- klamárov a podvodníkov, ktorí nám sľubovali dvojnásobné platy, istoty, druhé Švajčiarsko, alebo iné bludy.  

Rozhovor Marián Mišún a Róbert Fico

Veľkým nebezpečenstvom v prípade Ficovho víťazstva je zároveň tzv Ovčí efekt, podľa ktorého sa ľudia dokázateľne pripájajú k určitým názorom, pretože ich údajne zastáva väčšina. Napr. v súvislosti s prieskumami verejnej mienky a prognózami, známy novinár Ilowiecki opisuje tzv. „ovčí efekt“: „Stáva sa, že mnohí spočiatku najprv nerozhodní sa pri konečnom rozhodovaní riadia výsledkami sondáže a hlasujú za toho kandidáta (stranu), ktorý získal prevahu. Tento jav sa nazýva „ovčí efekt“. Ovca totiž nasleduje stádo a stádo zasa ide za tou, ktorá sa naľakala a uteká. Preto je v niektorých štátoch zakázané zverejňovanie výslkedkou nejaký čas pred voľbami, ale obyčajne je príliš krátky a „ovčí efekt“ pretrváva.“(Ilowiecki, 2003, s. 70)

Úžasnú silu ovčieho efektu dnes predvádzajú Slováci najmä svojou neuvážene vysokou podporou Róberta Fica, ktorého politická strana SMER-SD v roku 2012 získala až 44,41% voličských hlasov. Podobne v minulosti Slováci hromadne prezliekali kabáty, keď spočiatku masovo podporovali Jozefa Tisa, neskôr komunistov, a nakoniec Vladimíra Mečiara. Práve z tohto dôvodu si netreba idealizovať inteligenciu väčšinového ľudského stáda. Popritom nezabúdajme, že Fico je priamou súčasťou tohto chorého systému.

Volebnou prehrou Róberta Fica môžeme chorý systém narušiť natoľko, aby už v najbližších voľbách postretol SMER podobný osud ako v minulosti zažilo HZDS. Našim prvoradým cieľom musí byť získať moc, pretože kto je pri moci, ten určuje pravidlá. Zároveň odstavením SMERU tiež môže vzniknúť vhodné politické vákuum a príležitosť pre nás nacionalistov.   

Helenu Mezenskú záhadne ohrozujú na živote!

Šokujúce? Kandidátka na post prezidenta Helena Mezenská zažila včera večer šok. Záhadný odosielateľ jej tesne pred prvým kolom prezidentských volieb poslal poštou nábojnicu. Podľa Mezenskéj vyhrážky spoločne s nábojnicou majú za cieľ ju zastrašiť od aktivít, no odvážna kandidátka napriek tomu zbrane neskladá. 

Nakoľko sa už niekoľko rokov aktívne zaujímam o manipulačné metódy, musím sa priznať, že uvedenú informáciu neberiem moc vážne.  

Veď aj samotní odborníci pôsobiaci v oblasti masmédií tvrdia, že adresátovi je dôležité podávať informácie radšej primitívnejším spôsobom, aby ich pochopil, pôsobili na jeho city a zároveň ho navádzali konať určitým smerom. Ten, kto má záujem manipulovať verejnou mienkou, by mal preto ovládať niektoré z psychologických a sociologických zákonitosti, schopných ovplyvňovať city a konanie človeka. Poskytované informácie sa musia aspoň čiastočne zhodovať s názormi a psychickými potrebami manipulovaných ľudí, v opačnom prípade propaganda ľudí nezaujme a míňa sa účinkom. „Propaganda nemôže ignorovať pozitívne alebo negatívne postoje ľudí k faktom, udalostiam, osobnostiam, situáciám a ideám. Úloha popularizovať nepopulárnu ideu býva veľmi často alebo celkom nereálna, alebo realizovateľná len s veľkým úsilím v relatívne dlhom časovom období.“ (Šerkovin, 1971, s. 39)

Uspokojovanie najprimitívnejších psychických potrieb napomáha masmédiám zvýšiť ľudskú pozornosť a ochotu zapamätať si propagované informácie. Pre napĺňanie psychických potrieb ovládanej ľudskej masy sa využívajú tie najpremyslenejšie spôsoby schopné pritiahnuť diváka: „Všetko, čo je senzačné, katastrofálne, každé nešťastie, sex, násilie, zlo, čudáctvo týkajúce sa zábavy alebo života súčasných idolov más (kreovaných médiami), známych politikov a osobností verejného života. To všetko naozaj nie je nudné a ľudí zaujíma. “(Ilowiecki, 2003, s. 38)

Nezabúdajme, že moralizovať nestačí, keď budúcu existenciu tvojho národa ohrozuje nemorálny nepriateľ. Pre konečné víťazstvo sa musia použiť všetky dostupné prostriedky záchrany, vrátane zbraní nepriateľa. Bez zaistenia budúceho prežitia bolo všetko ostatné zbytočné. Slepým moralistom nakoniec ostane iba spomínať na svoju neférovú prehru. Ten čo sa v boji s nespravodlivosťou pošpinil nemorálnosťou, by si mal dať veľký pozor, nech sa sám špinou nestane. Na pozore treba byť tiež pred prehnanou odvahou hraničiacou s hlúposťou. Nie nadarmo sa hovorí, že iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ.

Metódy boja
Keďže existuje veľké množstvo spôsobov a prevedení manipulačných techník, je takmer nemožné ich všetky vymenovať.
Medzi efektívne spôsoby manipulácie a propagandy patria:
1. Inscenovanie udalosti schopnej zaujať pozornosť masy a ovplyvniť verejnú mienku (napr. škandálom alebo hrozbou). Využíva sa zväčša tesne pred voľbami, keď verejnosť ohúri šokujúca správa mobilizujúca aj pôvodne nerozhodných voličov.
Cielene zinscenovanú udalosť nápadne pripomína prípad Vladimíra Mečiara z roku 1994, ktorý priamo počas volieb zistil, že nie je na zozname voličov. V danej veci urobil veľký mediálny výstup, ako mu opozícia zabránila uplatniť jeho voličské právo. Takto si Vladimír Mečiar priamo v deň volieb urobil obrovskú reklamu. (SME, 21. 1. 2013)
Podobná záhada sa v roku 2010 udiala v Komárne, keď niekto počas parlamentných volieb zničil pamätník Trianonu, ktorý osadila SNS. V tom čase značne medializovaná udalosť padla určite vhod upadajúcej SNS, ktorá dlhodobo trpela nízkymi volebnými preferenciami. (AKTUALITY.SK, 12. 6. 2010)
Rovnako aj v USA bol záhadne tesne pred voľbami odhalený pokus o atentát na prezidentského kandidáta Baracka Obamu. Americkí vládni agenti oznámili, že ho pripravovali dvaja rasistickí neonacisti, ktorí plánovali zavraždiť aj ďalších 88 černochov, pričom chceli 14 popraviť sťatím hlavy. Rasovo motivovaný pokus o atentát sa stal pre Obamu vďačným mobilizačným prvkom afroamerických voličov. (SME, 16. 4. 2010)
Niekedy tiež elity zvyknú zinscenované problémy, doplniť vlastnými návrhmi riešení. Je známe, že práve v krízových situáciách je verejnosť ochotná prijímať aj nepopulárne opatrenia.

2. Zámerné udávanie a oznamovanie vlastnej, prípadne konkurenčnej činnosti masmédiám a verejne známym kritikom (mediálnym autoritám). Úlohou tohto druhu manipulácie, ktorý sa dá prevádzať rôznymi spôsobmi, je zviditeľnenie (propagácia) alebo diskreditácia konkrétnych osôb a názorov. Pokiaľ máte dobrý vzťah s niektorými masmédiami, udanie môžete oznámiť aj osobne. Použiť sa dá tiež nepriama forma udania prostredníctvom druhej osoby (napr. za pomoci vlastného utajeného sympatizanta), alebo vymyslenej totožnosti telefonátom, zaslaním listu, alebo emailu. Najmä na internete (využitím blogov a sociálnych sieti) je dnes možné si podľa potreby vytvárať nami ovládaných udavačov, kritikov a nepriateľov, šíriacich požadované 104
informácie (robiac nám v skutočnosti reklamu).
Pomerne často je dnes tento spôsob zviditeľňovania využívaný tzv. celebritami, napr. keď sú záhadne prichytené a vyfotografované so svojimi novými milencami. Manipulované ľudské stádo obvykle automaticky spracuje ponúknutú informáciu ako pravdivú a vôbec sa nezamýšľa nad jej skutočným zámerom. Pravdepodobne s cieľom odpútať pozornosť voličov od ekonomických problémov štátu uvedenú metódu použi aj slovenský predseda vlády, keď bol vyfotografovaný, ako sa bozkával v aute so svojou sekretárkou.

Napriek mojim dôvodným podozreniam, že v prípade uvedenej nábojnice sa opätovne jedná len o vhodne prevedenú manipuláciu pred  prvým kolom nadchádzajúcich prezidentských volieb,  budem určite voliť netradičnú kandidátku Helenu Mezenskú, pretože je šancou na zmenu.  

Ten kto má skutočný záujem chrániť svoj národ pred zánikom, nemal by idealisticky dúfať v inteligenciu ľudskej masy. Väčšinovému ľudskému stádu stačí k spokojnosti poskytnúť chlieb, hry a sexuálne príležitosti.
V rámci svojich možnosti musíme využívať všetky dostupné prostriedky šíriace alternatívne informácie a vhodné manipulačné metódy. Kto dokáže, nech sa učí aj od vlastných nepriateľov.  

  Nezabúdajme tiež, že ďalším veľkým pozitívom  Heleny Mezenskej je, že pravdepodobne nebola namočená do žiadnych špinavých kšeftov a nespolupracovala so štandardnými politikmi ktorí od roku 1989 ničia Slovensko. 


Článok obsahoval pasáže z mojej knihy NÁŠBOJ PROTI KLAMSTVU, HLÚPOSTIA ZBABELOSTI - SŤAHUJ

Víťazstvo nacionalistov na Ukrajine, reálna šanca pre záchranu Európy!

Prvá časť ukrajinskej revolúcie sa skončila a bývalý prezident Viktor Janukovyč údajne zodpovedný za vraždenie demonštrantov je na úteku. Od momentu keď ho zosadil ukrajinský parlament, a zriekla sa ho aj vlastná politická strana bol na neho  vydaný medzinárodný zatykač. Nezabúdajme ale, že situácia na Ukrajine je naďalej veľmi zložitá. 

              Uchopiť štátnu moc sa totiž od začiatku pokúšajú viaceré skupiny, okrem nacionalistov ktorí od začiatku bojujú za nezávislú a sociálne spravodlivú Ukrajinu, ma ambície nahradiť zosadeného Viktora Janukovyča aj proeurópsky orientovaná oligarchia dlhodobo žijúca v bohatstve na úkor chudoby ukrajinského ľudu. O post ukrajinského prezidenta sa neuchádza len bývalá predsedníčka vlády Julija Tymošenková či opoziční predáci Kličko a Jaceňuk. Do boja o novú hlavu štátu sa môže pustiť aj vplyvný podnikateľ a poslanec Petro Porošenko.

                 Pomerne zaujímavou postavou, schopnou ovplyvniť ukrajinskú politiku je tiež obdivovateľ Stepana Banderu a predák nacionalistov Oleh Ťahnybok, ktorý je zároveň kritikom Janukovyča aj Tymošenkovej. V posledných parlamentných voľbách sa stal hlavným prekvapením, keď bol zvolený do parlamentu za politické združenia Sloboda. Rodák zo západoukrajinského Ľvova má podporu radikálne orientovaných voličov a často býval označovaný za hlavného protikandidáta Janukovyča vo voľbách v roku 2015. Známy je tiež svojimi rusofóbními a protižidovskými prejavmi. Tvrdo odsudzuje stalinizmus aj komunizmus a za svoju hlavnú ideológiu považuje ukrajinský nacionalizmus.

                   
               Svoj podiel na moci sa pokúša získať aj Dmytro Jaroš, šéf voľnej organizácie Pravý sektor, ktorý už prehlásil, že pre neho Janukovyčovým pádom ukrajinská revolúcia nekončí. Tento neformálny vodca dokonca požaduje najvyššíe miesta v novom kabinete a kontrolu nad bezpečnostnými silami v krajine. Priaznivci Pravého sektora sa odlišujú od ostatných demonštrantov aj tým, že nevyšli do ulíc pre nesúhlas s odklonom Ukrajiny od zblíženia s Európskou úniou. Za nepriateľa označuje samotný politický režim „Nemôžeme považovať za vládcov štátu zločinecko-oligarchické skupiny,“ povedal Jaroš pre portál Argument. Tvrdí, že chce Ukrajinu nezávislú od Moskvy aj od Bruselu.

                 Novo získaný vplyv má teda záujem pretaviť na konkrétny mocenský kapitál. Opoziční politici však uvedené snahy Pravého sektoru odmietajú, a nejavia záujem, aby sa vôbec mohol zapojiť do rokovaní s predstaviteľmi štátnej moci. Odkázali mu, že presadzuje ideológiu, ktorá je príliš jedovatá.

Vláda prirovnáva jeho členov k teroristom a opozícia priznáva, že nemá kontrolu nad týmito bojovo naladenými maskovanými mužmi. Táto nesúrodá skupina, ktorá združuje rôzne ultrapravicová hnutia z celej Ukrajiny, s postupnou radikalizáciou protestov získavala na Majdane čoraz väčší vplyv. 

                  Jednotky pravého sektore dokázali vďaka svojej vojenskej organizovanosti a odhodlanosti k boju zabezpečovať ako vonkajšiu ochranu demonštrantov, tak aj udržiavať poriadok vo vnútri protivládneho tábora.

                   Veľká časť z ôsmich desiatok zabitých aktivistov preto tiež pochádzala z radov tohto zoskupenia. Lopaty, palice, dlažbové kocky, fľaše so zápalnou zmesou a podľa polície aj strelné zbrane – to je arzenál, ktorý radikáli používajú v bojoch. „Sú to vojaci národnej revolúcie,“ opísal ich Jaroš v rozhovore pre týždenník Time ešte pred vypuknutím najnovšieho krviprelievania.

                 Dovolím si tvrdiť, že bez ohľadu na neobjektívne masmédiá a nelogické vyjadrenia niektorých predstaviteľov národných síl (vrátane nového banskobystrického župana) treba chápať konanie väčšiny ukrajinských demonštrantov ako oprávnenú formou odporu proti oligarchii, za lepšiu budúcnosť ukrajinského národa.

                   Zároveň nie je správne, pokiaľ si niekto idealizuje bývalého ukrajinského prezidenta Janukoviča, alebo ho dokonca listom vyzýva k potlačeniu demonštrantov. Je to podobné, akoby po bezdôvodne brutálnom zákroku polície proti nacionalistom v Šarišských Michaľanoch nejaký neinformovaný cudzinec zaslal pochvalný dopis ochrancom cigánskych asociálov- Ficovi a Kaliňákovi.

                   V súvislosti s neprehľadnou situáciou na Ukrajine, a stým spojenými nedorozumeniami na európskej národnej scéne zaujali predstavitelia Pravého sektoru nasledujúce stanovisko:

„ Skutoční vlastenci, nacionalisti a konzervatívni revolucionári by sa nemali báť Národnej revolúcie na Ukrajine. Na rozdiel od toho, kto sa jej bojí, alebo nepozná ukrajinský nacionalizmus, alebo je šovinista, imperialistický a situačné spojenec globalistických síl, ktoré sa tiež boja úspechu ukrajinských nacionalistov.“

                 Nemožno ale poprieť, že revolučný vývoj na Ukrajine sa od samého počiatku snažia využiť USA , EU a možno aj sionistami platení zradcovia na čele s Kličkom a Tymošenkovou. Naproti tomu Ukrajinskí nacionalisti naďalej bojujú, aby v parlamente a vláde viac nesedeli staré tváre slúžiace oligarchii.

Aktuálny vývoj nám teda ukazuje, že mnohí z Ukrajincov vôbec nebojujú za Európsku úniu , ako je nám médiami predkladané. Bojujú za svoj národ a za právo na slušný život. Tak ako odmietajú skorumpovanú vládu proruských oligarchov s Janukovyčom, odmietajú aj kolaborantov USA a EÚ.

                Vzhľadom na aktuálnu krízu liberálneho kapitalizmu je dôležité, aby európske národy pochopili skutočný význam rozumného nacionalizmu (nie šovinizmu), začali opätovne uplatňovať osvedčené ekonomické metódy podporujúce spokojnú a kúpyschopnú strednú vrstvu a sebestačnosť. Európske ekonomiky sa viac nesmú budovať ako globalizovaná a vzájomne závislá sústava, ale ako celok pozostávajúci z nezávislých a maximálne potravinovo sebestačných štátov. Určite by nebolo správne sa izolovať a odmietať obojstranne výhodnú spoluprácu s ostatnými národmi. Jedine tak do budúcna ochránime ľudstvo pred globálnymi ekonomickými krízami, hladomorom a ďalšími škodlivými vplyvmi liberálneho kapitalizmu.

             Ostáva nám len dúfať, že celá Európa spoločne s Ruskom sa už čoskoro vyberú novou cestu pragmatického socializmu pod vedením nacionalistov, ktorá v budúcnosti vytvorí dobré existenčné podmienky pre nasledujúce generácie pôvodných Európanov. Nemali by sme pritom zabudnúť, že mnohé ekonomické princípy národného socializmu už fungovali, sú preverené históriou a ukázali sa ako správne.

             Priamou ukážkou efektivity tohto ekonomického prístupu bol v minulosti úžasný hospodársky vzostup národne socialistického Nemecka. 

             Vzhľadom na výhodné geopolitické postavenie a dostatočné množstvo obyvateľov, podobný ekonomický potenciál spojený s rýchlim nárastom životnej úrovne obyvateľstva, podporou sebestačnosti a zvýšenou vnútornou spotrebou majú v súčasnosti Ukrajina a Poľsko.

              Najskôr sa ale musia zbaviť skorumpovaných politikov a zastaviť šírenie chorých ideálov neoliberalizmu a kapitalizmu. Pri nadštandardnej spolupráci, môže byť rýchla ekonomická a národná obroda Ukrajiny a Poľska pod vedením národných socialistov prínosom pre všetkých Slovanov (vrátane Ruska) a celej Európy.

             Na Ukrajine sa aktuálne rozbieha predvolebná kampaň a víťaz je ten čo určuje pravidlá. Preto nám ostáva dúfať, že konečné víťazstvo v boji o moc bude patriť nacionalistom, ktorí chcú budovať národne a sociálne spravodlivú Ukrajinu.

S pozdravom Marián Mišún

Článok obsahoval pasáže z mojej knihy NÁŠBOJ PROTI KLAMSTVU, HLÚPOSTIA ZBABELOSTI - SŤAHUJ